Mária Kolíková — faktická poznámka, 35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, ja na rozdiel od mojej predrečníčky budem reagovať na príspevok. Veľmi oceňujem toto vystúpenie, lebo to je vlastne o tom, že či je to vlastne dobrý nápad, len tak si zobrať, čo je v zákone, dať to do ústavy a nemať k tomu absolútne žiadnu diskusiu. Veď v tom zákone naozaj už to máme jednak. Prečo to dávať do tej ústavy? A je to absolútne kľúčové, vlastne to súvisí aj s tým príspevkom predtým. Prečo potrebujeme teraz do ústavy riešiť niečo, čo vieme, že už je dávno prekonané? Proste vieme to tu spoločne. My musíme nájsť dialóg aj s našimi konzervatívnymi kolegami, ako to urobiť, aby ich obavy, ktoré súvisia s tradičnou rodinou, my ju vnímame ako prekonanú, kolegovia konzervatívni ju nepovažujú za prekonanú, ale musíme sa spolu rozprávať, lebo ja verím, že pri tom hlbšom dialógu nájdeme cestu, ako uznať ľudskú dôstojnosť každému. A osobitne práve pri rodinách nájsť spôsob, ako sa v prvom rade pozerať na záujem dieťaťa, lebo tu sa nedá poprieť predsa, že tu sú deti vychovávané v rodinách, ktoré jednoducho majú dve matky, majú dvoch otcov, jednoducho je to tak a tým deťom je tam dobre. A absolútne to reflektuje ten najlepší záujem dieťaťa, takto to je. A o tom sa treba spolu rozprávať, že prečo ideme teraz dať do ústavy niečo, čo popiera vlastne to, čo tu máme a tu funguje. A nevychádzame tomu v ústrety. Že na ten záujem toho dieťaťa sa nepozeráme. A preto sa mi páčil tvoj príspevok, lebo presne na to si poukázala, že ideme riešiť záujem dieťaťa? Lebo ak ho ideme riešiť, tak toto nie je cesta. Ďakujem pekne.