Mária Kolíková — faktická poznámka, 61. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že treba povedať zopár slov k tomu, aby sme si to vedeli naozaj predstaviť, že 11 sudcov na Najvyššom súde počas piatich rokov sa rozhodlo neísť na Najvyšší správny súd. Ak sa im nepáčilo na začiatku výberové konanie, ktoré robila Súdna rada, ktoré vlastne vyplývalo iba z vypočutia a zo sudcovskej spôsobilosti. Potom sa robili výberové konania, ktoré už robila výberová komisia na Najvyššom súde, ktorá je zložená z členov, ktorých si tam dáva Súdna rada, minister spravodlivosti s kandidátom zo svojich kandidátov. Potom sú tam samozrejme aj sudcovia Najvyššieho správneho súdu, členovia tejto výberovej komisie, a tam podľa toho, či vlastne ten uchádzač ide z justície alebo mimo, podľa toho prebieha celé to výberové konanie. Takže, ak niekto ide vlastne mimo justície, nemá za sebou žiadne hodnotenie, tak vlastne áno, musí tam prejsť aj niektorými časťami výberového konania, z ktorých môže byť ten člen justície oslobodený. Takže vlastne je tu množstvo ešte ďalších úľav, ak niekto z toho justičného prostredia ide aj dnes. To som chcela k tomu tiež povedať. A tiež to, že vlastne je pre mňa o to viac nezrozumiteľné, že ak sa niekto cíti osobitne doma v správnom súdnictve, no tak mu vadí prejednávanie v konaní, ktoré robí Najvyšší správny súd zo správneho súdnictva. To akože naozaj nerozumiem, prečo sa tomuto má vyhnúť a potom nerozumiem ani tej časti sudcovskej spôsobilosti, lebo ja si myslím, že to už máme za sebou, že niekto niekde je nejakú dobu vo funkcii, tak treba ho povýšiť, lebo o tom je ten zákon. Kto sa doteraz o nič neuchádzal z toho Najvyššieho správneho kolégia a päť rokov robil iné, tak mu tam dajme skratku. A nie je zrozumiteľné: prečo nie výberové konanie, prečo nie sudcovská.