Vladimíra Marcinková — faktická poznámka, 35. schôdza

Ďakujem. Najprv k faktickej poznámke pani Čavojovej zo SMER-u. Viete, prečo sa mi pripisuje vlastne autorstvo tej novely? Pretože ten prílepok, za ktorý sme tu všetci hlasovali, ten som napísala ja. Ja som ho napísala. A keď chcete hovoriť o metodickom pokyne, ktorý má desať strán, aj ten som napísala ja a pripomienkovali sme ho na ministerstve. A prečo som nehlasovala za celý ten zákon? Pretože to boli školské zákony, to bol prílepok k školskému zákonu. Nemal absolútne žiaden súvis s tým, čoho súčasťou bol. No, keď niečo nesúvisí s tým, čo pripravujete, tak je logické a keďže poznáme aj zákony, že to nepodporíte. Ale, samozrejme, všetci sme za ten prílepok hlasovali, pretože čo už sme mali robiť, keď ste to neboli schopní dať do lepšieho legislatívneho procesu. Nevadí. Podstatou je, že my nebojujeme za práva detí len pre nejakú politiku, aj preto tu asi sedím a už štvrtú hodinu, to ste si asi nevšimli, lebo vy ste tu neboli, a preto čakám na moje vystúpenie, aby som mohla aj o 11-tej pripomenúť, tak potom ste ma asi nevideli, keďže som tu bola s vami, aby som mohla pripomenúť všetkým nám, čo tu sedíme, že sme viazaní Medzinárodným dohovorom o právach detí. Aby sme každú jednu činnosť, každý zákon, každú novelu, ktorú tu predkladáme, jednoducho podriadili najlepšiemu záujmu dieťaťa. Tak to tam stojí a tak je to explicitne našou povinnosťou. A to sa tu nedeje. Jednoducho vy tu predkladáte novelu, ktorá hovorí znova o právach dospelých, ale nehovorí nič o tom, kde je postavenie dieťaťa a že máme dbať na jeho najlepší záujem. Ak by ste priniesli takúto novelu, tak na ňu prikývnem. Ale zase sa tu bavíme len my dospelí o právach nás dospelých a poškodzujeme tým deti. A preto tu sedím, aj tu budem sedieť a budem to pripomínať. Ďakujem.