Mária Kolíková — faktická poznámka, 61. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za vystúpenie, lebo ja si myslím, že rozprávať sa treba a možno pri tej diskusii aj prídeme na niečo, čo predtým nebolo možné, aby sme možno v niečom sa stretli, lebo počúvame samozrejme iba svoj okruh ľudí. No ja som vás pozorne počúvala aj k tomu vysvetleniu a ja by som to dala dokopy aj s tými dátami, ktoré nakoniec aj vy nám dávate v návrhu zákona. Päť rokov už tu máme Najvyšší správny súd. Deväť ľudí vlastne z toho správneho kolégia Najvyššieho súdu prešlo na Najvyšší správny súd. Či už výberovým konaním, ktoré bolo cez Súdnu radu, alebo neskôr ďalšími výberovými konaniami. To znamená, z tých pôvodných 20 na Najvyššom súde, ktorí boli v správnom kolégiu, tak tam vlastne tí ľudia prešli. Prešli výberovým konaním, prešli sudcovskou spôsobilosťou. Ostalo ich tam 11. Prišli tam ďalší kolegovia na Najvyšší správny súd. Ďalších piati tam prišli z iných súdov. A podľa mňa je veľmi dehonestujúce z vašej strany hovoriť, že ten, kto tam neprešiel z toho Najvyššieho súdu, zo správneho kolégia, je nejaký menej cenný. Lebo ono to tak z toho vyplýva, lebo dávate im také akože, že oni vlastne nevedia, nemajú takú kvalitu ako tí, čo sú v tom správnom kolégiu, ale tí, čo sú dneska, už nie sú nikto v správnom kolégiu. Päť rokov robia inú agendu. Takže áno, je otázka, prečo päť rokov, keď im je taká blízka tá agenda, sa neuchádzali o to, aby boli na Najvyššom správnom súde. Ako podľa mňa je to nepochopiteľné. Vadí im sudcovská spôsobilosť? Vadí im, že by prešli výberovým konaním v oblasti, v ktorej sú absolútni špecialisti a majstri? V čom je problém? Že deviati z tých 20 to vedeli urobiť, 11 nie, 5 rokov robia inú činnosť. A teraz chcú prejsť, vlastne nevieme podľa, nevieme ani na základe akých kritérií, že či aspoň z tých 11