Mária Kolíková — faktická poznámka, 61. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja si myslím, že si priblížil to podstatné, čomu čelíme teraz pri tomto štátnom rozpočte. Áno, po prvé, táto vláda a teraz na čele s ministrom financií nerešpektuje ústavu. Ústavný zákon, nič už pre ňu nie je sväté. Vláda mala predložiť vyrovnaný rozpočet. Neznamená, že ho mal schváliť parlament, ale mala ho predložiť. Tak hovorí ústavný zákon, lebo to je brzda. Brzda, aby sme nešli gréckou cestou. Áno, ešte nás chráni to, že sme súčasťou Európskej únie a že máme euro. Je pravda, že aj tu sú našťastie nejaké brzdy, ale my sami sme si stanovili brzdy, lebo nechceme ísť gréckou cestou. My sme si ich stanovili. Táto vláda veľmi dobre vedela, že má tri roky na to, aby s tým niečo urobila. Neurobila s tým nič. Povyťahovala ľuďom peniaze a štát sa zadlžuje dvakrát rýchlejšie. A to nehovoríme my. To hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A keď sa vyjadria k štátnemu rozpočtu tí, ktorí majú byť riadne vypočutí, tak im dá vláda čas v nedeľu, aby sa s ňou rýchlo-rýchlo stretla a vlastne ani nie je šanca, aby Najvyšší kontrolný úrad, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa k tomu normálne zodpovedne vyjadrili. Takže zjavne sa tu niekto ponáhľa. Zjavne sa tu niekto ponáhľa, aby predbehol Ústavný súd. Lebo vláda veľmi dobre vie, aj minister financií, aj premiér, že tá povinnosť ústavy, ústavná ústava. A nielen to, potom tu máme ďalšie prekážky, že môže spadnúť vláda do provizória, ak si nebude plniť svoje povinnosti. Tak už odstránila vláda aj tu. A ja sa naozaj divím vládnym poslancom, že toto boli ochotní jednoducho vláde a ministrovi financií odklepnúť. Že vláda už nemá absolútne žiadnu brzdu. Nič, všetko si odstránila, aby mohla zadlžovať štát absolútne bez akýchkoľvek zábran. A to je veľmi nebezpečné, túto cestu, ktorú ste si zvolili.