Mária Kolíková — faktická poznámka, 61. schôdza

Tým emóciám, pretože naozaj to tak je, že z tej desaťtisícovej stoličky ministra, lebo na to samozrejme pán minister vedel myslieť, zvýšiť si svoj plat. To áno, samozrejme. A mimochodom, to by bolo zaujímavé, ako si to spočítať, že vlastne koľko by sme ušetrili, keby k tomu navýšeniu vlastne nedošlo a o koľko chce teraz ušetriť pán minister, že chce zobrať tieto drobky, hej, týmto naozaj rodinám v chudobe, namiesto toho, aby robil maximum, aby im pomohol sa z toho dostať von. Lebo sám vie, že to nie je riešenie. Samozrejme, že to vie. Kto môže, to vie? Ale jednoducho ten ten ten ten politický odkaz voličom, ktorým treba vysvetliť, že toto nie je riešenie, tak je oveľa jednoduchšie si takto zbierať tých voličov a šíriť nenávisť. To je naozaj jednoduché a je to veľmi jednoduché. Z kresla ministra, ktorý má taký plat, že absolútne nechápe, že tu sú ľudia, ktorí nevedia si zabezpečiť základné potreby. Nevedia a tým zoberie. Nepomôže im, ale zoberie im to a vôbec sa nepozerá na tie deti, naozaj v akej ďalšej chudobe tam vlastne budú. Lebo on im on im nepodá, že to bude pomocná ruka, lebo on im vlastne pomôže nejak inak. Nie, nič také tam nie je. Nie. Nie, on im len zoberie. Lebo to je ten lacný ľahký odkaz, lacný ľahký odkaz. Ľahko sa to robí z toho ministerského kresla. Ľahko sa to robí a takto si to treba pamätať. Z desaťtisícového postu ministra zobrať drobky tým najchudobnejším a tváriť sa, že niečo riešim, pritom viem, že neriešim, ale stojí mi to za to, stojí mi to za to. Stojí vám to za to, pán minister. Asi naozaj. Toto lacné populistické riešenie, hanba je to pre ministra práce a sociálnych vecí a rodiny. Hanba je to. Pani poslankyňa Gašová. Ďakujem, kolega Ledecký.