Michal Stuška — faktická poznámka, 61. schôdza

Pán predsedajúci. Pani kolegyňa Turčanová, to nie je na faktickú, dalo by sa veľa vecí reagovať z toho, čo ste povedali. Jedna jedna vec bola tá časť, keď ste čítali ten list, tieto pozície samozrejme týchto arcidiecéz, kresťanských organizácií a iných poznáme aj dlhé roky, nielen v tejto fáze. Dovoľte mi asi začať vaším záverom, ešte odľahčovacia služba. To je veľmi, veľmi spomínaný alebo veľmi často diskutovaný moment a veľmi potrebný v ostatných rokoch. A domnievam sa ale, že tam bolo trošku protirečenie, lebo práve ten argument, ktorý ste citovali o tom, že niektorí tí čakatelia, tí klienti čakajú celé roky na tú formu poskytovanej pobytovej služby, tak hovorí práve v prospech tejto novely. V zásade chcem povedať, že myslím si, že toto je veľmi systémová novela. Dokazuje to celý ten proces budovania tej reformy, ktorá nie je možná, lebo je tak zložitá v tomto mimoriadne zložitom systéme sociálnych služieb. Ja ti hovorím, ja ti hovorím, možno ju robiť rýchlejšie. Z mojej 20-ročnej skúsenosti si dovolím povedať, že ide o najkomplexnejšiu a najzložitejšiu oblasť kompetencií vôbec rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Mohli by sme hovoriť o celej genéze. Povieme napríklad odrážku. Žiadna kapitola rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, minimálne čo si pamätám od roku 2007, nerástla takým tempom zo strany kompetencií kapitoly rozpočtu ministerstva a štátu ako práve oblasť sociálnych služieb. Nebyť národných projektov, podpory opatrovateľských služieb, ktorými sme roky podporovali ďalšiu veľmi dôležitú kapitolu, spomínanú už viacerými predrečníčkami, opatrovateľských služieb, tak by sme nedostali nikdy tie tisíce opatrovateľov v tejto stále, žiaľ, nedostatkovej službe. Využijem ešte tých pár sekúnd. V prvom rade si povedzme, vieme to my, čo sme členovia sociálneho výboru. Sociálne služby bola jedna z prvých originálnych kompetencií, ktoré reforma Viktora Nižňanského v roku 2004 preniesla zo štátu na samotnú správu, odvtedy štát robí.