Michal Stuška — faktická poznámka, 49. schôdza

Ale predsa len som chcel uviesť veci na pravú mieru. Moje doterajšie zmienky vo faktickej rozprave ohľadom mojich osobných skúseností z minulosti a z mladistvých rokov, čo sa týka pobytu v zahraničí a možnosti voličov zo zahraničia, vyvolávajú nejaké nové reakcie a nové nejaké súvislosti, ktoré si myslím, že nie sú v tom najpodstatnejšie, ale predsa len ich uvediem na pravú mieru. Dnes to je možno paradoxné, ale teda v tom období som mal zaujímavé CV, čo sa týka umenia, spevu a športu. To znamená, že nemuseli moji rodičia som úplne z bežných aj na bratislavské pomery minimálne ekonomicky bežných pomerov, takže určite to nebolo tak, že som bol vyvolené dieťa, ktoré mohlo jediné vycestovať, i keď je pravdou, že to nebolo ešte v tých rokoch také bežné. A to je práve ten paradox, že práve dnes a bavíme sa o súčasných rokoch v tomto kontexte aj návrhu zákona a vôbec celého princípu filozofie volieb zo zahraničia. Dnes to počúvam všade, že je to oveľa bežnejšie, či už cestovanie v rámci tých krajín, kde sa nachádzajú ľudia, či už cestovanie zo Slovenska, študijné pobyty stredoškolákov, vysokoškolákov a verte mi, že netrpím bratislavskou bublinou a bavím sa o tom nielen v bratislavskej kaviarni desiatky rokov, ale vo všetkých regiónoch Slovenska. Mám to šťastie, že s každou prácou som mohol cestovať nonstop po všetkých regiónoch a územiach našej krajiny. Takže doplním len, my sme všade v regiónoch, bez ohľadu na to, aké bolo okolie tejto debaty, skôr skĺzali naozaj do tej diskusie, ako by malo byť, po ako dlhom pobyte v zahraničí ešte vôbec právo voliť zo zahraničia, podobne ako je to nastavené. To sme x-krát spomínali v iných krajinách, a nie tak, aká je pre mňa samozrejmá rovina zákona a zosúladenia ústavných princípov a rovnosti výkonu volebného práva Slovenska a zahraničia, ako je obsahom tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne. Pán poslanec Dusinka, pani poslankyňa Jurík.