Michal Stuška — faktická poznámka, 49. schôdza

Predsedajúci. A ešte raz ďakujem za tento váš vstup, lebo na túto rovinu petičných hárkov a otázok rokovacieho poriadku a vzájomného súladu som chcel reagovať na pani Gažovičovú ako ako v prvom bode. Pani Kažovická, áno. Ak sa nemýlim, štatistiky a tie už zostanú nezmenené, dokazujú, že čo sa týka odchodu mladých, ale všeobecne ľudí v produktívnom veku zo Slovenska do zahraničia, tak tam ten tzv. najväčší exodus nastal a k nemu dochádzalo v rokoch, celkom logicky napokon a zákonite, v rokoch po vstupe do Európskej únie, v tých rokoch, kedy vládol Mikuláš Dzurinda. Takže pravdepodobne boli veľmi nespokojní s tým, čo sa dialo, že teda zvrhol sa v tých rokoch teda tzv. mečiarizmus, prišli doby demokracie, reforiem a podobne. Ja mám pocit v ostatných rokoch, že vy sa pokúšate svojou rétorikou, najmä rétorikou, lebo o kroky zatiaľ nemôže ísť, o podobný exodus. Ja stále vidím, že to tie čísla z tých rokov 90-tych, teda začiatku milénia, nedosahuje a pevne verím, že to tak zostane napriek v médiách často pertraktovanej rovine dôvodov na odchod, ktoré pevne verím, že zostávajú častokrát len v takej skôr deklaratórnej, manifestačnej rovine a že sa na základe naozaj racionálnych úvah a reálnych argumentov nakoniec nezrealizujú a v mnohých prípadoch rodina mladých ľudí k nim nepríde. No a napokon urobili ste zo mňa teda toho bohatého študenta. Tá poznámka vtedy v 94. v Texase. Poznámka smerovala niekde úplne inde. Dokonca o štyri roky neskôr som bol blízko New Yorku, ale ani vtedy nebola možnosť volieb, ani zo zastupiteľských úradov a ambasád, a brali sme to ako úplne normálny náš problém, že sme sa ocitli v zahraničí. Medzičasom sme v diskusii a v nastavení pravidiel a v tomto zákone, v týchto navrhovaných zmenách niekde úplne inde. Ďalej, pani poslankyňa.