Mária Kolíková — faktická poznámka, 52. schôdza

Áno, je pre mňa absolútne nepochopiteľné, že prečo sa musí nová právna úprava spolupracujúcich obvinených týkať živých káuz? A keď sa bavíme o živých kauzách, treba si pozrieť vlastne, ako to naformuloval pán minister, čo nám tu navrhuje. Ona sa vlastne dotkne aj kauzy Jána Kuciaka a jeho stúpencov ich vraždy a stále tá kauza prebieha na súde. Dáva sa tu nový priestor obhajcom obžalovaných, aby spochybňovali dôveryhodnosť spolupracujúceho obvineného. Ja sa pýtam prečo. Naozaj prečo? Prečo, bavme sa kľudne o spolupráci s obvineným. Bavme sa, dá sa to určite napísať lepšie, ale ak to myslíme úprimne, tak sa to predsa bude týkať všetkých nových káuz. Predsa je nemysliteľné, aby, ak niekto vstúpil do spolupráce so štátom, tak sme mu za pochodu menili podmienky. Kto, prosím vás, pôjde do akejkoľvek spolupráce, keď vidí, že naozaj je to len chaos, neistota? Veď my sme OK s tým, aby sme tu bavili sa o nejakých jasných podmienkach, ale to predsa nemôže byť, že aby sme tu za pochodu menili podmienky a je úplne jasné, že celá tá právna úprava je napísaná pre kauzu Očistec. Je to úplne jednoznačné. Jej sa to priamo týka, týka sa to priamo ich spolupracujúcich obvinených v maximálnej možnej šírke a jediný cieľ, ktorý tu je, ten, aby tí, čo sú tu obžalovaní, boli oslobodení bez ohľadu na to, ako to s tým skutkom naozaj bolo. Jednoducho takto celé proces skomplikovať, aby sme sa k tomu, k tej otázke toho skutku, ani nedostali. Tak ste to napísali, pán minister, a to je hanba. Pán poslanec