Robert Kaliňák — vystúpenie v rozprave, 52. schôdza

Ďakujem pekne. Vaša pani poslankyňa Luščíková, ja sa musím posledné dni nesmierne, nesmierne baviť a dobre, veď keď chcete, aby sme sem chodili do parlamentu a vyučovali vás a nie je vám to trápne, tak samozrejme radi. Tak samozrejme radi. Ale ja by som vám doporučoval pred tým, než sa chcete týmto spôsobom tak trošku nekvalifikovane, ako sa kedysi hovorilo v niektorých starých uzneseniach ústredného výboru strany, historicky znemožniť, tak samozrejme je to možné. Čiže ja by som tak na úvod sa opýtal, že ma zaujíma, prečo sa to pýtate? Pretože keby ste si prečítali zákon a potom by ste si prečítali našu zmenu, a ja tak cítim zhruba, čo asi by ste tým chceli povedať, lebo vy sa tak chcete stavať akože do ochrany ľudí, tak ste proste hrozne na omyle, že ste nepochopili a neporozumeli písanému textu. To je ako taký ten hlavný problém. A je to všeobecný problém Progresívneho Slovenska, pretože teraz pán Valášek nie je tu, sa pýta, že či sme teda, že sme previedli pozemky v prešovskej nemocnici nezákonne na prešovskú nemocnicu. Teda pozemky, ktoré sú v areáli nemocnice, ktoré užíva nemocnica 40 rokov alebo 50 rokov, a pýta sa, prečo sme to urobili. No je dobré, keď chcete mať stavebné povolenie, mať to usporiadané, aby správca bol jeden a toho správcu tých pozemkov určila vláda, čo zákon predpokladá. A ešte aby sme neurobili tie chyby, pretože na tých pozemkoch už stáli stavby, tak nemohli byť ornou pôdou, tak sme pochopiteľne požiadali okresný úrad, aby to prekvalifikoval podľa toho, aký je stav. No a v tomto prípade nový stavebný zákon zmenil pravidlá a určil, že ministerstvo obrany sa má vyjadrovať ku svojim záujmom vo všetkom na celom Slovensku, čo je predsa blbosť, pretože nie celé územie Slovenska je predmetom nášho záujmu. A tak sa snažíme zmenšiť priestor, aby nemusel zakaždým každý stavebník na celom Slovensku sa pýtať ministerstvo obrany, že či teda je to jeho predmetom záujmu, aby sme sa nevyjadrovali ku každému, tak sme to zmenšili len na to územie. Tak preto sa vás pýtam, že keďže sme zmenšili ten priestor a zmenšujeme právomoc ministerstva obrany, že teda v akej súvislosti sa nás to pýtate, lebo toto sa len vracia späť do situácie, ktorá bola ešte v starom stavebnom zákone v päťdesiatych rokoch, a upravuje štandardné záväzné stanovisko, ktoré jasne hovorí, že ak má štát nejaký záujem bezpečnostný, tak sa vyjadrí. A môžem tam povedať aj niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré v zásade naši kolegovia možno nie vždy úplne vedeli doceniť, že keď teraz budujete a obnovujete celú infraštruktúru, tak napríklad ministerstvo obrany vybudovalo veľké energetické nosiče k sebe do základní. Ale ako narastajú tie obce dookola, no tak v časoch osemdesiatych, deväťdesiatych rokov sa tie základne používali menej, tak vlastne bez ohľadu na to si odoberali tú kapacitu elektriny jednotlivé obce a keď chcete teraz vybudovať alebo obnoviť dajme tomu ubytovacie komplexy, to, čo nás vyzývate, aby sme robili, no tak pochopiteľne už tam tá kapacita nie je a musíte za veľmi ťažké milióny ťahať nové. No a tak v podstate platí, že ministerstvo obrany má chrániť svoje záujmy. Ale vašu otázku nechápem predovšetkým preto, pretože ministerstvo zmenšuje ten priestor, ktorý mu zákon dáva a chce sám dobrovoľne sa vzdať toho, aby rozhodoval o celom Slovensku, pretože to nedáva zmysel. A keďže vy rada sa staviate do polohy ochrankyne všetkých slabých, tak vám ešte raz doporučujem pozrieť si, keď vidíte nejakú zmenu v zákone, neprečítať si jednu vetu, ale skúsiť si pozrieť odôvodnenie, pre ktoré sa to deje, a možno by ste si ušetrili, by som povedal, takéto, no veď ja to už nebudem nazývať. A preto čakám, že možno mi odpoviete na tú moju otázku v doplňujúcej vašej otázky.