Robert Kaliňák — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Áno, pani poslankyňa. Keď každý týždeň pripravím tú istú odpoveď, tak človek môže mať ten pocit, že už na ňu odpovedal. Dokonca minulý týždeň to už bolo veľmi blízko, zrejme asi dlhšie trvala tá diskusia, ako mala. Ja som chcel ešte dohovoriť, že a potom prídem k tomu, čo ste povedali vy, že myslím, že odpovedám absolútne vecne. Pri odpovedi, ktorú som mal na prvú otázku za pána premiéra, som reagoval na to, čo môže progresívna ideológia vyvolať v Európe až po hanobenie iných politikov, tak mi odpustite, že som si dovolil na to takto zareagovať. Ale v tomto prípade platí, že uvádzam iba faktické príklady, ktoré sa reálne stali. A možno vás hnevá, že vám niektorí kolegovia nedajú presné informácie a potom na tlačovej konferencii to nevyzerá úplne ideálne, ale za to ja nemôžem. Úprimne povedané, ja som vám to vždy hovoril, že pracujte vecne, nesnažte sa všetko vlastne ohovoriť už len z princípu, lebo to tak vždy nie je. Nie, že sa na Slovensku nič nevzniklo, pani poslankyňa Hanuliaková to rada hovorí. Nič tu po vás neostalo. No, ja si nemyslím, že to skoro nič, lebo, ak tu niečo ostalo, tak iba po nás. Po vás toho veľa neostalo vôbec. Čiže, a to je dôležité si povedať, viete, lebo, keď progresívci dali Národné divadlo do rúk súkromníka. To bolo odhlasované na druhej vláde pána Dzurindu, že Národné divadlo, nech to spravuje súkromník a nech si to Národné divadlo prenajíma. Nebudete si to viaceré pamätať, lebo ste veľmi mladé. Je to už 20 rokov. Ale tatinko vám to vysvetlí. On si to pamätať bude presne, ale to povedala pani poslankyňa, nie ja. Som len teraz citoval. A vtedy to odovzdali súkromníkovi a bol kritizovaný Smer, že to vytrhol z rúk súkromníka, zrušil toto rozhodnutie vlády. A rozhodli sme sa dostavať to Národné divadlo. Dnes to považujete za jednu zo základných ustanovizní Slovenska. Tak pani poslankyňa Hanuliaková, keď nevie, že čo, tak napríklad Národné divadlo postavil Smer alebo dostaval Smer. To isté boli reči a kritiky pri Národnom hokejovom štadióne, pri Národnom futbalovom štadióne. Pri klientskom centre v Bratislave, na ktoré ja som bol extrémne kritizovaný. Pri jedinej nemocnici po 89. postavenej a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Čiže našiel by som 1000 príkladov. Či ja sa k tomu vrátim, že ja odpovedám vecne, vždycky na základe faktov. A vy na nás útočíte na základe nepodložených informácií a niekedy proste nepravdivých a ja za to nemôžem a prepáčte, že potom mám na to takú odpoveď, že tak na to reagujem. Ale toto nie je novinka, na čo sa vy pýtate, pani poslankyňa Jurík. To je vec, ktorá je prirodzená, ktorú predpokladá náš zákon. A vy viete veľmi dobre, že zákony sú generálna právna norma. A v generálnej právnej norme sa toto predpokladá, že v prípade tých voličov, ktorí sa nevedia dostať do volebnej miestnosti, tak sa použije mobilná urna, veď to je, ja myslím, že od prvých volieb toto bolo súčasťou volebného zákona. To nie je novinka. Neviem, prečo by sme to mali dávať do zákona. To znamená, že ale iste. Veď keď veľvyslanectvo je volebnou miestnosťou, tak má všetky takéto isté povinnosti, ako má ktokoľvek iný. Ako akákoľvek iná volebná miestnosť, vrátane mobilnej urny. Čiže tá úprava tu funguje. A teraz ešte k tej vašej poznámke k tomu, že či som doma celý čas ticho a sem som sa došiel porozprávať. No. Čiže, pani poslankyňa, vy chcete nás poučovať o tom, že či máme niekedy poznámky. Ja neviem, že toto bola aká poznámka k čomu, gender balance. Alebo tomu... Ja som hrdým čestným predsedom slovenských papučiarov. Ja rešpektujem svoju manželku, milujem svoju manželku a budem ju vo všetkom poslúchať. A je pravda, nikdy som nemusel za tých 20 rokov, čo som s ňou, zvýšiť hlas, lebo je to fantastická žena. A to som ju pripravil o prácu, pretože musela prestať pracovať tam, kde pracovala, lebo ja som sa stal ministrom vnútra. To znamená, že z tohto uhla pohľadu svoju ženu absolútne rešpektujem so všetkým tým, čo si pri mne ako politikovi musí vytrpieť. Ale tu reagujem len na to, keď niekto proste povie vec, ktorá nie je pravda, respektíve hlúposť, tak na ňu musím reagovať. Niekedy možno takým, by som povedal, kvetnatejším spôsobom, aby to bolo ľahšie pochopiteľné, lebo sa javí, že keď to človek povie tak sucho, tak to človek nepochopí. A tak sa ale snažím voliť slová, ktoré budú pre vás ľahšie pochopiteľné. To je celé a ak to robím zle, samozrejme, ja sa za to ospravedlňujem, len keď niečo vyfarbíte.