Mária Kolíková — faktická poznámka, 52. schôdza

Že pán minister sem vlastne prišiel, ale, ak dobre rozumiem, on si tu zatiaľ prišiel iba posedieť. Takže, ak dobre chápem, pán minister prišiel okolo 10:00 a do 13:47 tu sedí, teda mení stoličky, okrem teda miesta pre navrhovateľa, tomu sa zásadne vyhýba. A už sme ho videli aj vzadu, že sedel pod balkónom, potom si predsa len presadol na miesta pre podpredsedov parlamentu, čo mu tiež nenáleží, ale naozaj za celú dobu, ktorú tu je, a to tu je teda okolo 3 a pol hodiny, mu žiadne vystúpenie poslanca nestálo za to, aby sa k nemu vyjadril. To znamená, on je tu vlastne celú dobu ticho, 3,5 hodiny. Počúva, že sú tu vážne ústavnoprávne výhrady a on na ne nezareaguje. Nezareaguje na ne. Tak ja neviem, ak je niečo ignorancia absolútna, tak to je toto. Neúcta k Národnej rade, k poslancom, tak to je toto. A mimochodom, minister sa zodpovedá parlamentu, ale nie je to len o tom, že je podaný návrh na vyslovenie dôvery, ale ja sa musím priznať, že takýto ignorantský prístup, že mne príde aj na návrh na vyslovenie dôvery, lebo, čo je to za ministra, že príde do parlamentu a proste nepočúva tých poslancov, čo hovoria. Veď keby sme hovorili hocičo, ale my hovoríme pádne ústavnoprávne argumenty, tak ako, to si sem naozaj prišiel, pán minister, treba posedieť? To znamená, že pán minister naozaj vôbec nezareaguje na zákon o priestupkoch, kde zavádza sankciu, ktorá tu nikdy nebola zatiaľ takáto. A máme, máme námietky, či vôbec ústava tomu dáva takto priestor, že na to vôbec nezareaguje. Takže 3,5 hodiny tu sedí, ani nie na svojom mieste a absolútne ignoruje parlament, lebo toto robí teraz minister vnútra od 10:00 do 13:48. Pán poslanec Dostál.