Mária Kolíková — faktická poznámka, 52. schôdza

Že na tieto ústavnoprávne riziká bol upozorňovaný pán minister počas celého pripomienkového konania a dokonca ešte predtým, vlastne ako samotný zákon do toho pripomienkového konania išiel. A ja neviem naozaj ako. Ako sa dá na toto odpovedať ako veľmi nezodpovedným prístupom k tejto legislatívnej tvorbe. A myslím si, že je dôležité, že si spomenul aj to, že Ministerstvo spravodlivosti je teda aj v tom rovnako zodpovedné. Tak uvidíme, aký bude nakoniec osud týchto tohto pokusu obecných prác, ktoré sú tu narýchlo. Ako som už povedala, sú tu vlastne dva a pol roka po funuse, pretože je to reakcia na hanebnú novelu trestných kódexov, ktorá vymenila bezpečnosť nás všetkých za beztrestnosť ľudí vládnej koalície. To znamená, my sme na to upozorňovali vtedy, že hlavná novela bude znamenať nárast krádeží, prepadnú sa do vzduchoprázdna. Ministra vnútra sme na to upozorňovali, ministra spravodlivosti. Nič sa nedialo. Naozaj videli sme tu všetci, čo sa začalo diať, organizované krádeže od drobných krádeží po daňové podvody, to vidíme. Štát je tu krátky, nestíha, ale toto, akože tento paškvil, čo tu máme po dvoch a pol roku, po dvoch a pol roku, je naozaj iba výsledkom toho, že pán minister sa venuje niečomu inému ako tomu, čomu by sa mal ako minister vnútra. A upínajú to titulky novín. Treba to opakovať, lebo je bezprecedentné, aby minister vnútra ako právnik, ktorý zodpovedá za elektronizáciu v rezorte vnútra, si nevedel otvoriť elektronickú schránku, ktorú si sám zriadil a sám vlastne požiadal štát, aby mu tam doručovali veci. Tak on si to nepreberie, ignoruje to a potom ani nezaplatí to, čo mu povedal súd. Tak to je výsledok.