Robert Kaliňák — iné vystúpenie, 49. schôdza

Poslankyne a páni poslanci, v parlamente je zakázané ukazovať obrázky, takže pre vás všetkých, a potom, čo skončí táto časť, som pripravený vám samozrejme preukázať to, čo teraz popíšem slovami, a rád vám to ukážem, preto, keby mal niekto pochybnosti. A čo tieto fotografie preukazujú? Preukazujú to, že u nás, u našich východných susedov, sa dejú zázraky. Spadla bomba, ktorá všetko zničila, potom sa tam štyri mesiace nič nedialo, až prišlo zázračné slovíčko „teč“ a zrazu tá ropa sa zase v tom ropovode rozprúdila. Myslím si, že je extrémne nebezpečné, keď skončíme so srandami, ale myslím to vážne. Toto je pripravené pre vás všetkých, ktorí by na to neverili. Tu sú jednotlivé dáta a dátumy, ako vlastne vyzerali tie priestory od toho útoku až po dnešok, kde si môžete pozrieť, kde všade prebiehali práce, prebiehali pomerne všade okrem ropovodu Družba. To je teda viditeľné, ale raz vám to ukážem. Čo je ale samozrejme princípom tejto otázky, je to, že ako je to vlastne možné. Ako je možné, že v 21. storočí, v čase, kedy Európska únia dotuje a živí našich východných susedov, kedy Slovenská republika investovala viac ako 700 miliónov do pomoci Ukrajiny, takmer 3/4 % HDP, ešte stále patríme do prvej pätnástky krajín, ktoré pomohli Ukrajine v pomere k HDP. A vzťah Ukrajiny smerom k nám je taký, že najprv vypnú plyn a potom vypnú ropu. A to si myslím, že je rozhodujúca chyba. A čo je úplne najsmutnejšie, že Progresívne Slovensko toto správanie obhajuje, pretože v skutočnosti oni chránia ukrajinské záujmy, nie slovenské. Nás nezaujímajú ruské záujmy, ukrajinské, české, maďarské a tak ďalej. Na prvom mieste sú slovenské záujmy. A slovenským záujmom bolo, aby sme mali zabezpečenú starostlivosť o dostatok energetických zdrojov. Potom nás zaujíma, či naši bratia Česi majú problém a kedy sa snažíme, že hneď ako sa obnovuje, samozrejme, preprava ropy, budeme im poskytovať aj produkty z tejto ropy, pretože sami majú menšie dodávky práve pre krízu v Iráne. A dnes tá Družba, ktorou tak pohŕdate, ktorú sa tak snažíte, bola zavretá, môže byť životodarnou žilou aj pre západ Európy. A kedy si konečne uvedomíme, že sa nemáme pozerať na to, odkiaľ a ako to pochádza. Ak chceme udržať pri živote európsku ekonomiku, musíme chcieť byť konkurencieschopní. Úplnou základnou myšlienkou, ako byť konkurencieschopný, je byť lacnejší ako naši súperi. Môžeme byť o niečo drahší, ak poskytujeme väčšiu kvalitu, pochopiteľne. To sa takisto na trhu dá oceniť. Ale s dnešnými ekonomickými podmienkami naviazanými na Green Deal sa to jednoducho nedá. Zoberte si, koľko výroby sme im poslali mimo nášho územia. Pýtali sa ma včera, alebo predvčerom sme mali obed so zverencami Európskej únie, že čo sú teda tie odporúčania na podporu toho projektu na obnovenie výrobných kapacít obranných priemyslov v rámci Európy. Ja hovorím, slová nebudú stačiť a, bohužiaľ, ani peniaze, ale odklon od tej bláznivej zelenej politiky a od presúvania emisií na východ a tváriť sa, že to sa nás tým pádom netýka, že keď sa tie emisie produkujú v Číne, to nezhoršuje životné prostredie v Európe. Pán podpredseda, musím vás už prerušiť, lebo čas určený na otázky predsedovi vlády uplynul. Už som to trošku aj tak natiahol. Už teraz pristúpime k otázkam, ktoré boli položené členom vlády.