Robert Kaliňák — iné vystúpenie, 49. schôdza

Pán poslanec. Ja by som teda začal od vašej otázky a potom prejdem k tomu, čo som chcel ešte dopovedať. Ten dôvod, prečo prišiel tento pozmeňujúci návrh do Trestného zákona, je, že práve tie závery sa začali spochybňovať. A ten problém je ďaleko hlbší a preto naozaj keby som mal 20 minút, možno za 20 minút by som už dal nejakú súvislú prednášku o tom, o čo tu vlastne v skutočnosti bojujem. V skutočnosti to bolo Progresívne Slovensko, ktoré si k tomuto zvolalo tlačovku a povedalo a žiadalo, že chce neuplatňovať Benešove dekréty. Je to tak. Nepovedalo, že ich chce zrušiť, povedalo, že ich chce neuplatňovať. Na to máte niekoľko videí, ktoré to jasne deklarujú. Dokonca to tvrdila aj vaša hlavná hájkyňa, pani poslankyňa Mesterová, či Mesterová? Mesterová, ktorá povedala, že nie, my nechceme zrušiť, pretože my ich chceme len neuplatňovať, ale to je to isté. A predovšetkým oni sa dnes neuplatňujú. Oni sa uplatnili v tom čase a ich účinky sa neprejavili do každej jednej pozemno-knižnej vložky ani do každého jedného katastrálneho zápisu. A to sa dnes deje, že sa vlastne len záznamom zapisujú tie fakty, ktoré majú platiť od roku 45. A že po roku 89 je veľa developerských a lobistických skupín, ktoré si hľadajú podobné meno. Viete, ako napríklad tu pán poslanec Sabo. Tak môže byť, môže byť, v podstate stačí, že sa bude rovnako volať a on si môže ten majetok Slovenskej republiky dostať naspäť. A prečo to tak je? 90 % všetkých týchto pozemkov nebolo prevedených na Slovensko na základe Benešových dekrétov. To treba vedieť. To, čo sa dnes bojuje, v skutočnosti nie sú Benešovské dekréty. Zakrýva sa tým. Je to v skutočnosti Zmluva o výmene obyvateľstva. A tá Zmluva o výmene obyvateľstva spočíva v tom, že možno ste si tiež nevšimli, ale do roku 45 počas Slovenského štátu južné územie Slovenska nebolo slovenské. A páteľ lomajško. Čiže po vojne, kedy to územie sa stalo Je to v skutočnosti zmluva o výmene obyvateľstva. A tá zmluva o výmene obyvateľstva spočíva v tom, že možno ste si tiež nevšimli, ale do roku 45 počas Slovenského štátu južné územie Slovenska nebolo slovenské. A patrilo Maďarsku. Čiže po vojne, kedy to územie sa stalo slovenským, bola prirodzene daná možnosť. Ak ste Maďari a chcete byť občanmi Maďarskej republiky, nech sa páči, do Maďarska a naopak Slováci, ktorí žili v Maďarsku, prišli sem. Majetky Slovákom boli v Maďarsku odobraté a tu im bola poskytnutá náhrada. Maďarom žijúcim na území Slovenska boli majetky odobraté na základe tejto zmluvy a v Maďarsku im bola poskytnutá príslušná náhrada. Nájdete veľa sporov, kde vlastne ešte žiadajú, že nebolo nám vyplatené z maďarskej strany úplne všetko. Sú tam súdy v Maďarsku k tejto veci. A teraz mi povedzte, že, keď teda dostali náhradu za tie majetky. A teraz si ich rôznymi trikmi dedinského konania a vydržania a podobne snažia pripísať k sebe, majú urobiť, čo konkrétne pozemkový fond, pretože to je celé to južné územie, ktoré Slovensku v tom čase nepatrilo. Napríklad, myslím, že až v 50. rokoch. Bratislava predmostie dostala na základe zmluvy Čuňovo-Jarovce-Rusovce. Ktoré nepatrili Slovensku. Čiže treba ísť do histórie a pozrieť sa, prečo to tak je a prečo otváranie témy Benešových dekrétov je extrémne nebezpečné, lebo priamo priamo nadväzuje na slovenské hranice, na slovenskú suverenitu a je jasne zadefinované, tak v Ústave ako aj všade, že to je nemeniteľné. Zvrchovanosť a celý štát je postavený na tom, aby chránil suverenitu a hranice Slovenskej republiky. To znamená všetky právne spory, ktoré sú len preto, že niekto v rozpore a s nezákonným stavom sa prepracoval k zapísaniu tohto stavu na list vlastníctva, pretože imitoval dedenie alebo imitoval dobromyselné vydržanie. Pretože ten majetok patrí štátu. Áno, nie vždy môže vyhrať pozemkový fond, pretože nie vždy má k dispozícii všetky dokumenty z tzv. transportných listov. To znamená z toho, kedy sa oni rozhodli ísť preč. Ale, čo je rozhodujúce, vedeli, keď sa rozhodovali v tom čase na základe tej zmluvy, každý jeden občan, aké to má následky. A to bolo jednoduché. Dostali ste právo. Môžete sa čechoslovakizovať alebo slovakizovať. To znamená požiadať o občianstvo Slovenskej republiky, zostať tu aj s majetkom, všetkým, čo k tomu patrí. Alebo môžete ostať maďarským občanom, ale potom musíte ísť samozrejme bývať do Maďarska. A takisto to platilo, poznáme mnoho prípadov. Ja mám kolegu, ktorého rodičia presne museli vlastne prísť alebo teda prišli z Maďarska na Slovensko. Kde dostali takisto nejaký priestor a pozemok, pretože jemu bol ten majetok v Maďarsku odobratý. To nie je to vybalancované. Pochopiteľne početnosť Maďarov tu bola väčšia ako Slovákov, ale my sa bavíme o hraniciach a o tom, čo sa všetko po druhej svetovej vojne stalo. Čiže treba si zapamätať, slovenský štát rokov 39 – 45 nemá niekoľko území. Celé Záhorie, Kopanice.