Robert Kaliňák — iné vystúpenie, 49. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, myslím si, že tá otázka je relatívne, keď aj nie povrchná, tak rozhodne trochu nezodpovedná. A snaží sa minimálne zľahčovať celý problém, ktorý nastal. Ja som sa to snažil včera podrobne vysvetľovať aj našim novinárom a nemyslím si, že by ste to nechápali. Je to len snaha vlastne tak podsúvať túto tému do priestoru, ktorú ja osobne považujem za mimoriadne nebezpečnú. Keďže viem, že máte doplňujúcu otázku, ktorú mi položíte, položím aj ja vám niekoľko otázok. Poprvé, hovoril snáď náš maďarský kolega a mnohí ďalší predstavitelia o samotnom trestnom zákone ako v podstate problému alebo len ako určitý transparent na prekrytie samotného problému. Pretože potom, keď pokračoval, už hovoril o tom, že je neprípustné, aby dnes prichádzali ľudia predovšetkým, či už slovenskí Maďari alebo maďarskí Maďari, o pozemky na základe Benešových dekrétov. To znamená, nejde ani tak o to, o čom sa my bavíme, že v našom Trestnom zákone je najnovšie napísané, že popieranie a spochybňovanie povojnového mierového usporiadania môže byť trestným činom. Čo je základom pre mierové a suverénne nažívanie Slovenskej republiky? Ale v skutočnosti, ako vždy, sú za tým peniaze a majetky. A ten hlavný problém je tak strašne široký a aj hlboký zároveň, že by som musel mať viac ako 5 minút na to, aby som vám ho podrobne vysvetlil, že v čom je v skutočnosti problém. A preto začnem od začiatku a snáď za tých 252, čo mi ešte ostáva, sa k niečomu dopracujem. Komu patrí ložnice my, o ktorom sa dnes bavíme, ktoré je zasiahnuté Benešovými dekrétmi? To je otázka, ktorú môžete povedať. A na základe čoho? Tie majetky vo veľkej miere, dohodnime sa, 90 %, boli vlastne presunuté na štát, Slovenskú republiku. To je otázka, ktorá je absolútnym základom preto, aby sme pochopili, o čom dnešný problém je a prečo vlastne to problémom je. Pretože v skutočnosti je pravda, že na základe všetkých právnych dokumentov, ktoré pochádzajú z toho obdobia, majetky, o ktorých sa tu dnes bavíme, boli na základe medzinárodných a vnútroštátnych predpisov pripísané Slovenskej republike. To, že medzičasom sa menila pozemková kniha na kataster. To, že medzičasom nie všetky informácie boli správne zapísané, lebo kto už by sa počas socializmu staral o družstvá alebo štátne majetky, aby mali presnú evidenciu, keď bolo jasné, ktorý chotár obhospodarujú, začali po roku 89 využívať ľudia, ktorí si povedali, veď to možno ani tak nikoho nie je, najmä tie pozemky, ktoré boli pozemno-knižné, doteraz nezapísané, nepreklopené do katastra. A začali ich používať či už vydržaním alebo, najnovšia móda, prededením. Stačilo, aby váš predchodca, človek, ktorého ste nemuseli poznať, sa volal Dubovický napríklad aj kľudne aj z CZ. A vy by ste dnes prišli a povedali, to bol môj dedo a preto tie pozemky sú moje. A nechali ste si urobiť dedičné konanie. Notár môže a nemusí sa pýtať Pozemkového fondu, či to náhodou nie je v transportných listoch zaznamenané také meno. A tým pádom sa vy môžete cestou dedenia dostať k majetku, ktorý vám jednoducho nepatrí. Čiže, aby som povedal úplne presne, nikomu nie je konfiškovaný majetok. To je úplne prvý základ. Nie je to pravda. Nie je to pravda. Jediné, čo Slovenský pozemkový fond robí, je, že na základe dokumentov, ktoré postupne zberá, dáva záznamom, nie vkladom, ničím iným, záznamom len potvrdiť vlastníctvo Slovenskej republiky na základe dokumentov, ktoré má, ktoré sú platné. Čiže ten, kto sa dnes sťažuje v 100 %, že mu je majetok odovzdaný, mu právom nikdy nepatril. Pretože sa snaží odvolať na situáciu pred rok 45. Samozrejme, máme tu súdy pre