Robert Kaliňák — iné vystúpenie, 49. schôdza

Sa ospravedlňujem. Ja som si dokonca poznámky urobil, pani poslankyňa. Poďme cestovať v čase chvíľu a vrátime sa približne dva roky dozadu, kedy tento parlament rokoval o zmene zákona, kedy sme zrušili veto ministerstva zahraničných vecí a zodpovednosť sme preniesli na ministerstvo obrany, ktoré dostalo do vienka z pohľadu programového vyhlásenia vlády celú vlastne tú tému finálneho odobrovania alebo neodobrovania záujmov Slovenskej republiky v oblasti vývozu zbraní a, samozrejme, certifikačnou autoritou je ministerstvo hospodárstva, ktoré na konci dňa tú licenciu vydáva. Ja osobne som pochopiteľne za liberalizáciu, ale treba zvážiť, že je to naozaj senzitívny typ obchodu. Napriek tomu, že sme podľa mňa naplnili v tejto oblasti programové vyhlásenie vlády, kedy sme chceli zabezpečiť zvýšenie ekonomického rastu Slovenskej republiky, a preto sme podporou, masívnou podporou, si myslím, začali zvyšovať naše kapacity, ale aj rokovania v zahraničí o to, aby o naše produkty bol čo najväčší záujem. To v podstate za posledné dva roky zabezpečilo niekoľkonásobné zvýšenie výroby, niekoľkonásobné zvýšenie vývozu všetkých produktov obranného priemyslu. V podstate sa dá povedať, že za uplynulý rok to už dosahovalo 2 % HDP, čo je obrovský nárast oproti nejakým desatinám spred dvoch rokov. Čiže v tomto prípade môžme to považovať za určite veľmi pozitívny fakt, ale vyskytli sa aj témy, kedy vy ste vo svojej otázke dávali možno, že však skúsme v rámci európskych štátov urobiť nejaké menej byrokratické alebo nelicenčné dokonca konanie, tam vzniká problém z toho, že bežne si človek predstaví pod výrobkom obranného priemyslu predovšetkým, dajme tomu, muníciu, v tej sme najsilnejší, patríme medzi špičku svetovú, tak si predstavte tú muníciu. Ale v samotnej munícii môžete dosiahnuť tzv. end-user certificate, to znamená nejaký certifikát konečného užívateľa, ale u časti toho muničného komplexu už to neplatí. Čiže v tom, v čom my sme ešte aj relatívne silní, je napríklad plnenie projektilov. Samotný projektil ešte nie je úplne hotový, celý ten komplex tej munície. Zapaľovače, ktoré sú veľmi komplikovaná technológia, pretože určujú, kedy a ako ten samotný projektil vybuchne. A to už sú súčasti. Aby sme zrušili licenčné konanie, stalo by sa jednoduché, že ak my nechceme vyvážať do niektorých konkrétnych krajín, stačí, že nejaká iná európska krajina si to objedná u nás a potom to prepošle hocikam inam bez kontroly, ktorú už tam žiadnu kontrolu nemáme. Čiže je to trochu komplikovanejší proces. A my si myslíme, že je možné niečo ešte odstrániť, predovšetkým na úrovni ministerstva zahraničných vecí, o tom rokujeme s pánom ministrom. To je vlastne taká, možno trošku prebyrokratizovaný prístup v tom, že my dostaneme certifikát konečného užívateľa a my ho ideme preverovať, či je pravý. Čiže je to niečo také, ako keď vy cestujete s pasom do krajiny, ktorá, dostane doňho víza, napríklad do Spojených štátov, keď cestujete na víza, že nepôjdete na ESTU, ale máte diplomatický pas a možno už v ňom máte víza do Spojených štátov, a teraz vy prídete na hranicu do Spojených štátov, víza na rozdiel od ESTY vás oprávňujú na vstup do Spojených štátov, čiže by vás ten imigračný úrad nemal odmietnuť, ale on by sa rozhodol, že ja neviem, či to je originál, ja si overím, či tento, tá nálepka, tie víza boli vydané ambasádou v Bratislave. A to sa dnes deje. A to určite odstrániť chceme, čo skráti nejakú lehotu, predovšetkým do krajín, kde máme šancu naše produkty umiestniť. Konečný užívateľ v rámci západnej Európy, samozrejme, nakupujú aj niektoré naše výrobky, ale dohodnime sa, že Nemecko alebo Francúzsko väčšinu tých výrobkov, čo produkujeme my, produkuje a tak vlastne im konkurujeme na ostatných trhoch. My sme sa rozhodli, že pôjdeme cestou trhov, ktoré kedysi obsadzovala Ruská federácia alebo Sovietsky zväz, aj vzhľadom na vojnu na Ukrajine... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)