Mária Kolíková — vystúpenie v rozprave, 46. schôdza

dvakrát do legislatívneho procesu veľkú novelu Trestného zákona, dvakrát. Ja som si proste nedovolila po prvej veľkej novele, ktorú som dala do legislatívneho procesu, po množstve pripomienok od vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov, ale samozrejme aj advokátov, aby som s tým okamžite išla ďalej na legislatívnu radu a na vládu. Prišlo mi to nezodpovedné. Naopak. Tieto pripomienky som zapracovala a urobila som nový návrh, ktorý som dala znovu do pripomienkového procesu. A ten si našiel na stole Viliam Karas, ktorý potom s tým pracoval, nebol to jeho návrh a nemohol by s tým pracovať, keby s tým takáto dôsledná, veľká legislatívna práca nebola urobená. Takže áno, robil vlastne s veľkou novelou, ktorú ja som pripravovala viac ako rok na ministerstve spravodlivosti a boli do toho zapojení ľudia naprieč celým Slovenskom. Dvakrát v pripomienkovom legislatívnom procese. To, čo urobil minister spravodlivosti je, že absolútne sprznil túto prácu, pretože nevychádzal z ničoho dôsledne, čo vyšlo z tohto legislatívneho procesu, urobil si to od stola, bez ľudí na ministerstve a výsledkom je, že experiment trestnej politiky sa nevydaril. Drobné krádeže sme videli v obchodoch a na jasnej štatistike nám to teraz ukázal aj generálny prokurátor, čo sa týka vyšetrovania a objasňovania trestných činov. Nakoniec tie, čo boli zastavené trestné činy korupcie sme videli v priamom prenose a čo sa týka daňových trestných činov, to vieme, okolo 2-tisíc ich bolo zastavených a nepokračovalo sa v nich ďalej a ohľadom daňových podvodov nám to tiež jasne objasnila pani európska prokurátorka, že nemáme tu nato ani kapacity na vyšetrenie a ani dôslednú právnu úpravu. A teraz si dovolím ešte k tomu trestnému procesu, lebo to považujem za dôležité. Tam teda, že naozaj nemáme európske štandardy. A to, o čo som sa ja snažila a myslím si, že to malo ísť ruka v ruke a toto neviem odpustiť ani Viliamovi Karasovi, ktorý po mne nastúpil, že si zobral iba ten trestný zákon, ale nie aj ten trestný proces. Možno ako bývalému šéfovi Slovenskej advokátskej komory to bolo bližšie, ale nepovažujem to za v poriadku, lebo ako minister spravodlivosti musel vedieť a mal vedieť, že pre dobrú trestnú politiku je dôležité maž nielen dobre nastavený trestný zákon, ale trestný proces. A trestný proces teda že vôbec nemáme v rámci európskych štandardov, lebo máme tam toľko prekážok pre orgány činné v trestnom konaní, kým vec príde na súd, že je to v absolútnom nepomere, v absolútnom nepomere voči tomu priestoru, ktorý má obhajoba. A teda ak chcem naozaj dôsledne odstíhať trestné činy a nakoniec malo by to byť aj v prospech osôb, ktoré sú trestne stíhané, aby včas prišla vec na súd a sa skončila, či už v prospech trestne stíhaných osôb alebo v ich neprospech, tak treba zásadne zjednodušiť celý tento trestný proces. A tam teda, že nemáme že žiadne európske štandardy, tam sme sa niekde stratili. Nie je to ani ako v Českej republike, ani ako v Rakúsku, ani ako v Nemecku, máme to prekomplikované a je to na prospech osôb, ktoré sa vyhýbajú trestnému stíhaniu. Takže to som si dovolila k tým európskym štandardom, považovala som to za dôležité a musím teda povedať, že minister spravodlivosti urobil všetko v rámci trestnej politiky, čo sa asi dalo, ale na prospech stíhania zločinnosti to teda určite nebolo. Toľko. Ja si myslím, že všetko podstatné asi z mojej strany odznelo. Ak je z toho zrejmé, že som naozaj zástanca toho, aby sme ľuďom dali druhú šancu a bolo to zrejmé aj z právnej úpravy a mali sme tak nastavený trestný proces, tak to bolo mojim cieľom. Naozaj chcem, aby sme ľuďom dávali druhú šancu. Osobitne pri najmenej závažnej trestnej činnosti, ktorá ako ukázal aj generálny prokurátor, tak najčastejšia je majetková trestná činnosť a z nej polovica sú tieto drobné krádeže. Takže za január, február dokopy, ak si to dobre pamätám, máme približne 500 obžalovaných osôb z tejto drobnej kriminality a o to viac je dobré, aby sme pre nich mali dobrú úpravu. Aby sme tým ľuďom dávali šancu sa zaradiť do života, nehrozili sme im hneď trestom odňatia slobody, ale sme s nimi pracovali a dali sme im naozaj šancu, aby sa vyhli opakovaniu trestnej činnosti. A to sa nedá naozaj tak, že niekto dostane iba rozsudok o podmienke a to teda berie, že nič sa mi nestalo. Tí, čo pracujú s ľuďmi, ktorí sú takto trestne odsúdení to vedia. Podmienečné tresty s odkladom trestu odňatia slobody, pre tých ľudí v zásade znamenajú, že je to v poriadku, nič sa mi nestalo a potom sú prekvapení, že zrazu idú do výkonu trestu odňatia slobody. Toto treba zásadne zmeniť. A ja toto neviem odpustiť ministrovi spravodlivosti, že pozeral sa na drobné krádeže viac ako rok, nebol si ochotný priznať chybu a potom neprišiel teda, že so žiadnym dobrým riešením. Prišiel len s tým, že sa vrátili, kde sme boli a áno, bude to končiť s tým, že tí ľudia budú vo výkone trestu odňatia slobody, budú sa vám tam vracať a zatiaľ nevidím, žeby to bolo inak a je mi to naozaj ľúto. Osobitne, keď vidím premiéra, že má čas nato, aby riešil vedenie obhajoby trestne stíhaných osôb, a to je podľa mňa veľmi smutné, páni vládni poslanci, že keď si pozriete, koľko má premiér tlačoviek, tak osobitne sú to tlačovky, kde sa zaoberá obhajobou trestne stíhaných osôb. Ja som to ešte nevidela, aby premiér krajiny neriešil chod krajiny, ale riešil ako sa vyvíjajú, ktoré kauzy. To je absolútne nemysliteľné, naozaj. Akože to nemá čo robiť Robert Fico? Nepotrebuje riešiť ropnú núdzu? Keď nám tu proste pomaly každý týždeň rozpráva o tom, ako sa vyvíjajú jednotlivé kauzy a čo treba zmeniť v trestnom procese? To vám nepríde divné, že tam stojí s obhajcom a vysvetľuje stratégiu trestne stíhaných osôb? Veď nech sa páči, nech sa to deje na súde, ale toto nie je v poriadku, naozaj. Toto nie je v poriadku, že tá línia, ktorá sa nám tu vedie priamo od premiéra je, že trestná politika sa tu má uberať v ústrety zločincom, trestne stíhaných osobám. A potom sa vôbec nemyslí samozrejme na to, aby sme s tou trestnou politikou skutočne niečo urobili, ak nám tu ide o to, aby sme ľudí odrádzali od trestnej činnosti a nie naopak, aby sme zneužívali tú trestnú politiku len nato, aby sa tu niekto udržal pri moci a niekto unikol pred spravodlivosťou. Ďakujem pekne.