Mária Kolíková — vystúpenie v rozprave, 46. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, nie je nás tu veľa, ale napriek tomu by som rada využila tento priestor a trochu skúsila vysvetliť, že v čom je dôležitý náš takzvaný komplexný návrh pre riešenie drobných krádeží, lebo ten návrh, ja si myslím, že je dôležitý pre budúce formovanie trestnej politiky vôbec a ako tu už bolo spomínané, tak tu restoratívna justícia sa používa osobitne vládnou koalíciou pre zastretie, bohužiaľ, veľmi hanebného úmyslu, zdeformovania trestnej politiky, ktorá ide skôr na prospech trestne stíhaných osôb, uniknúť pred spravodlivosťou, ale restoratívna justícia by mala byť naozaj o tom, že s odsúdenými sa pracuje. S odsúdenými sa môže prácovať len vtedy, keď sú na to ľudia, ktorí s nimi pracujú. My takých ľudí naozaj nemáme dosť v systéme. Ja som tu viackrát dotazovala pána ministra spravodlivosti, už keď presadzoval tú hanebnú novelu trestných kódexov, že nemá ľudí, ktorí to budú robiť. Darmo tu rozpráva o restoratívnej justícii. To znamená vlastne to, že keď je niekto odsúdený, či už je na odňatie slobody alebo na nejaký iný trest, ktorý znamená, že má hlavne plniť nejaké obmedzenia, sú s tým spojené nejaké opatrenia, ktoré má spraviť, má napríklad nahradiť aj škodu a podobne poškodeným, že niekto na to dohliada. Osobitne ak je daná osoba v podmienke. To znamená maximálne síce odložený trest odňatia slobody, ale niekto by s ním mal pracovať, že aby dodržiaval vlastne ten právny poriadok a nešiel teda do toho výkonu trestu odňatia slobody. Bohužiaľ musím povedať, že veľmi formálne prebieha vlastne takáto komunikácia, dá sa povedať podpora pre odsúdených, aby sa nám nevracali späť do trestného systému, pretože tých ľudí, ktorí pracujú vlastne s odsúdenými je zúfalo málo. Ja si myslím, že to asi môže potvrdiť aj teraz pán poslanec, ktorý práve prišiel, pán poslanec Radačovský, že skutočne vlastne tá restoratívna justícia prebieha veľmi formálne. Sú to tzv. probační a mediační úradníci, ktorých keď ich napočítame na počet prípadov na ktoré majú dohliadať, skutočne tento pracovník je schopný sa formálne stretnúť s odsúdeným, zapísať to do spisu, ale nemá naozaj riadne priestor, aby vlastne riešil, čo taká osoba robí. Ja musím spomenúť bohužiaľ aj tragédiu v Spišskej Starej Vsi, kde sa ukázalo aj z tých zverejnených údajov, že vlastne štátne orgány poriadne nespolupracovali a nevymenili si všetky informácie, že sa javilo, že s ohľadom na to, čo už bolo dostupné v systéme, len nedošlo k prepojeniu všetkých informácií a bohužiaľ ani medzi školami, ale tam osobitne tiež mohol byť veľmi nápomocný probačný mediačný úradník, tak vlastne mohlo byť aj iné opatrenie v danej veci, napr. už aj to, že by daná osoba nebola na slobode v tom čase napríklad, ale vlastne tie informácie zjavne všade neprišli a ja by som ani teraz to nedávala na vinu daného probačného mediačného úradníka, pretože verím, že zo spisu vyplýva, že on si formálne všetko splnil, ale ak chceme vlastne, aby skutočne došlo k dobrej spolupráci štátnych orgánov a aby sa naozaj pracovalo s odsúdenými, s osobami, ktoré už sú vlastne, vstúpili nám do toho trestného systému, ale nie sú osobitne vo výkone trestu odňatia slobody, ale môžu mať rôzne podmienky, obmedzenia, zákazy, priblíženia sa a iné. Niekto by tu mal byť s nimi, kto s nimi pracuje a mali by tu byť aj nejaké programy, do ktorých sú tieto osoby zapojené, aby sme im dali šancu napraviť sa, keď to tak môžem povedať a to nie sú len prípady drobných krádeží. To sú aj prípady šoférovania pod vplyvom alkoholu. Sú to aj násilné trestné činy, kde nemusí hneď ísť s ohľadom na všetky okolnosti k výsledku, že daná osoba je odsúdená na výkon trestu odňatia slobody. To by skutočne malo byť vlastne už tá posledná, by som povedala, tá etapa, kedy nám človek vstúpi do trestného systému, že bude musieť naozaj si odsedieť nejaký ten čas vo výkone trestu odňatia slobody. Ono by to malo byť to posledné, s čím sa vlastne človek stretne, ktorý nerešpektuje právny poriadok a dovtedy sa javí ako veľmi efektívne pre štát, pretože ako hovorí aj minister spravodlivosti, každý deň vo výkone trestu odňatia slobody niečo stojí. Je dobré, aby tam ľudia nešli a aby sa nám tam nevracali a samozrejme, aby čo najviac ľudí rešpektovalo právny poriadok a preto sa ukazuje, že čo je veľmi efektívne, je, že sú rôzne prevýchovné programy, ale nie až potom, keď tá osoba je vo výkone trestu odňatia slobody, ale predtým. Predtým a nemusí to byť rovno tá forma, ktorú ja navrhujem, môže to byť aj iný spôsob, ako by sa to dostalo do trestného poriadku, ale ja chcem na to upriamiť pozornosť, že s odsúdenými sa tu nepracuje. Nie sú na to ľudia, je ich málo. Darmo rozprávam o restoratívnej justícii, keď nie sú na to ľudia a potom nemôžeme urobiť právnu úpravu, ktorou vlastne zúžime priestor pre sudcov, aby nedával tresty odňatia slobody a neurobíme všetko preto, aby tí, čo páchajú trestné činy, aby ak dostanú aj domáce väzenie alebo dostanú aj podmienku, aby sa s nimi pracovalo, aby jednoducho ten trestný čin nepáchali. Jednoducho to, to nemôže byť cesta, že...