Mária Kolíková — vystúpenie v rozprave, 46. schôdza

ručnú brzdu k drobným krádežiam, ktoré sa nám tu rozmohli v obchodoch ako následok hanebnej novely trestných kódexov. A ja si dovolím povedať k tomu zopár slov na úvod a potom sa prihlásim s príspevkom, aby na mňa prípadne mohli reagovať poslanci, poslankyne či už z koalície, je tu zopár poslancov z koalície, väčšina z opozície, ale ak by niekto mal záujem sa zapojiť do diskusie, aby tu bol priestor. Ale dovolím si v rámci úvodného slova predkladateľa povedať, upozorňovali sme, že hanebná novela trestných kódexov prinesie naozaj rozvrat trestnej politiky a že to bude znamenať veľmi pravdepodobne rozmach kriminality od drobnej kriminality po tú najzávažnejšiu kriminalitu, pretože ten, ten obrovský skok, ktorý bol navrhnutý ministrom spravodlivosti, nebol nijakým spôsobom zanalyzovaný, s nikým prediskutovaný, právna úprava, ktorá sa tu navrhovala pre zohľadnenie toho, že niekde sme sa posunuli ohľadom príjmov na Slovensku, odkedy bol pôvodne prijatý Trestný zákon niekoľko desiatok rokov dozadu, to áno, bolo potrebné nejakým spôsobom nastaviť inak hranice škody, ktoré sú v trestnom, v Trestnom zákone, ale nie takýmto skokom. Nie takýmto skokom. K tomu neboli nikdy žiadne dáta k takémuto skokovitému návrhu. Minister spravodlivosti to doniesol pod pazuchou ako darček asi pre zločincov a mafiánov. Nedá sa to inak chápať. Nedá sa to naozaj inak pochopiť. Ako je možné, že minister spravodlivosti donesie komplexnú zmenu právnej úpravy trestnej politiky pod pazuchou. Nevedel to nikto ani z ľudí na ministerstve spravodlivosti, ktorí sa dlhodobo venovali trestnej legislatíve. Doteraz je, samozrejme, pod rúškom tajomna, kto vlastne naozaj je autorom tejto právnej úpravy. Ak by to boli advokáti trestne stíhaných osôb len, tak by to, samozrejme, dávalo všetko logiku, pretože viacerým nakoniec bolo zastavené trestné konanie v trestných kauzách, ktoré sledovala celá verejnosť vrátane emisných povoleniek. A ja to musím v rámci úvodného slova povedať, pretože takúto hanebnosť vidieť, že urobí minister spravodlivosti, ja sa musím priznať, že to by som nikdy nečakala, osobitne nie od ministra, ktorý sám má zodpovednosť za chod legislatívy na Slovensku, lebo minister spravodlivosti je súčasne predsedom Legislatívnej rady vlády. Takže vlastne to, čo on urobil vlastne ako prvý krok ako minister, tak doniesol pod pazuchou porušením všetkých pravidiel legislatívneho procesu zásadnú zmenu trestnej politiky a že tým bolo všetko porušené, tak treba pripomenúť, že to nevedeli ani slovenskí vyšetrovatelia, ani slovenskí prokurátori a ani slovenskí sudcovia. A teda, samozrejme, si nemohol minister spravodlivosti vypočuť od nikoho, že je to vážny problém, pred tým, ako to doniesol na vládu. Lebo zjavne nešlo mu o to priniesť dobrú právnu úpravu pre trestnú legislatívu, ale vyhovieť iba niekoho záujmom a áno, javí sa, že iba záujmom trestne stíhaných osôb. A tak výsledok sme potom mohli vidieť priamo v obchodoch. Tá vyššia, závažnejšia trestná činnosť, tá sa len tak rýchlo hneď nevidí, tú sme potom videli v zastavených trestných konaniach. Treba pripomenúť pána podpredsedu Žigu, ten určite na to rád spomína, ako nadobudla účinnosť táto právna úprava. Nakoniec aj pán Brhel starší, ktorý, ako sme si vypočuli pri poslednom rozsudku špecializovaného trestného súdu, korupčný trestný čin sa stal, ale nemôže vyniesť trest, pretože sa premlčal. A treba to pripomínať, lebo je to nevídané. Je to nevídané, že na úkor bezpečnosti všetkých ľudí sa tu hrubo presadila právna úprava, ktorá otvorila ruky zločincom, otvorila ruky ľuďom, ktorí sú skorumpovaní, a vyslala odkaz nielen na Slovensko, ale vôbec aj do zahraničia, že Slovensko je zelená lúka pre korupciu, pre organizovaný zločin a aj pre drobnú kriminalitu, ktorá sa nám tu začala šíriť naozaj v organizovanej podobe. A to si všimli hneď ľudia, pretože ten rozmach drobných krádeží v obchodoch naozaj bol nevídaný. Naozaj bol nevídaný. A nebolo to o tom, že na to upozorňovala opozícia, a to, že pomenovala stav, tak ten stav sa stal, nie. My sme upozorňovali na to, že je to problém. Takisto ako sme upozorňovali, že Úrad na ochranu oznamovateľov je dôležité, aby bola nezávislá inštitúcia a budú ohrozené peniaze z plánu obnovy. Naše upozornenia nemyslím si, že si ich vypočula Európska komisia, ale Európska komisia jednoducho (povedané so smiechom) si všimla, čo sa tu stalo a pozastavila peniaze z plánu obnovy, 600 miliónov eur, zatiaľ ich stále nemáme. Takže my upozorňujeme na hrubosť, nekalosť toho, čo robí vládna koalícia, keď vidíme, že je to naozaj vážne a naozaj používame aj silnejší slovník. To sme urobili aj pri prijímaní hanobnej novely trestných kódexov, nakoniec ľudia vyšli až do ulíc, nenechalo ich to chladných a určite ani to, že sa zrušil Úrad špeciálnej prokuratúry, ale priamo ľudia videli, čo to znamená rozmach drobných krádeží v obchodoch. A napriek tomu, že to priamo videli ľudia, všímali si to primátori, museli si to všímať, čo sa deje v ich mestách a obciach, a starostovia. Tak si to nemienil všimnúť minister spravodlivosti. A stále len odkazoval na to, že to je len vymyslený príbeh opozície. Ja si pamätám tie pamätné grafy a tabuľky, ktoré nosil pán podpredseda Gašpar do všetkých televíznych relácií, kde nám vysvetľoval, že kriminalita, ona nerastie, ono veď sa pozrime na tie trestné činy, veď ich vlastne už nie je tak veľa. No samozrejmé, že nie. Však ony prepadli do priestupkov, kde sa im nikto nevenoval a preto sa nám tu rozmáhala tá drobná krádež. Takže výsledkom, treba si pripomenúť, v tejto hanebnosti bolo, že od účinnosti Trestného zákona, čo bola vlastne jar v roku 2024 a až do konca roka 2026 sme museli byť svedkami toho, ako sa nám tu rozmáhajú krádeže v obchodoch a keď už to skutočne primátori a starostovia neboli ochotní tolerovať a už sa k tomu pripojil aj hlas generálneho prokurátora, tak teda prišiel ten minister spravodlivosti, keď už to ani ten Robert Fico nevydržal sa na to pozerať, že treba teda sa vrátiť k právnej úprave, taká aká bola, a teda musím povedať, že toto sledovať od jari 2024 do konca roku ´24, celý rok ´25 a potom skoro až do konca vlastne roku ´26 a neprísť s nejakým lepším návrhom, s niečím, s čím by sme sa posunuli ďalej, tiež ukazuje, že ministri spravodlivosti, keď to mám tak diplomaticky povedať, teda minister spravodlivosti si nerobí dobre svoju prácu. A zjavne slúži nejakým iným záujmom ako verejnému záujmu, lebo čakala by som, že po takej dobe teda príde s niečím, s čím bude chcieť naozaj riešiť problém aj drobnej kriminality a vôbec kriminality vôbec, aby sa nám kriminalita neopakovala a príde s riešením, ktoré sa ukazuje nakoniec, že funguje aj v iných krajinách a na ktoré sám odkazoval pri tej hanebnej novele trestných kódexov, že veď jemu nejde o nič iné, iba o takzvanú restoratívnu justíciu. A ja si dovolím teda tu predložiť návrh, ktorý priamo súvisí s restoratívnou justíciou. S justíciou, ktorá vedie páchateľov trestnej činnosti k tomu, aby sa napravili a nepokračovali v trestnej činnosti a áno, potom musí byť ten, ten celý spôsob trestnej politiky k tomu prispôsobený a nemal by smerovať len k trestom odňatia slobody. Ale to, čo priniesol nakoniec minister spravodlivosti, je len vrátenie sa k trestu odňatia slobody a nič nové. Je dobré, že s niečím prišiel, však je to dôležité, že sa niečo udialo, to vnímame vlastne z tohto pohľadu pozitívne, ale, ale vlastne neznamená to nijaký krok ďalej, len vrátenie sa do nejakého bodu nula, kde sme boli a nie je to, ja by som povedala, je to, je to absolútne mrhanie časom, nevyužitie kapacít, ktoré sú aj na ministerstve spravodlivosti, aby prišiel minister spravodlivosti s dobrým návrhom, aby sa nám kriminalita nerozširovala, nezväčšovala, ale ľudia boli smerovaní k tomu, aby sa k tej kriminálnej trestnej činnosti nevracali. My tu máme s kolegom Dostálom vlastne dva návrhy. Jeden je v istej miere návrat späť, ale lepší ako, ako navrhol minister spravodlivosti. Ja nechám priestor, aby k tomu potom povedal aj pán, pán poslanec Dostál, že keď už teda prišiel iba s takým návrhom, by som povedala, zameraným na ten trest odňatia slobody, dá sa povedať vo veľkej miere, tak aj ten návrh mohol byť lepší, ale ja si dovolím priblížiť ten návrh, ktorý ja si myslím, že by skutočne mohol pomôcť, pomôcť riešiť takúto kriminalitu a nielen takúto kriminalitu, ale kriminalitu, kde by som povedala, že to nie je tak závažná trestná činnosť, aby sme hneď hrozili trestom odňatia slobody, ale aby sme skúsili tých páchateľov napraviť. A s tým súvisí to, že s tými páchateľmi treba pracovať. Pracovať s páchateľmi neznamená, že musia byť rovno v treste odňatia slobody, ale práve rôzne prevýchovné programy, ktoré už pozná systém trestnej politiky, tak je ten dôležitý, aby sme naozaj mali. Kľúčovým problém je, ak nemáme ľudí, ktorí takúto trestnú politiku robia, tak, samozrejme, veľmi ťažko možno rozprávať o restoratívnej justícii a preto akékoľvek vyjadrenia ministra spravodlivosti dnes o tom, že robí restoratívnu justíciu, sú naozaj výsmechom a ľudia, ktorých máme, ktorí vlastne robia tzv. restoratívnu justíciu, tak ich je zúfalo málo, zúfalo málo a v zásade robia iba formálne kroky. Ja v tejto časti by som, by som ukončila svoje úvodné slovo a prihlásim sa ako prvá ako s príspevkom do rozpravy, kde by som priblížila bližšie tento návrh a aby ste mohli na mňa aj reagovať. Tak v tomto momente ďakujem za úvodné slovo.