Robert Kaliňák — vystúpenie v rozprave, 46. schôdza

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Boli tu nejaké otázky v súvislosti s ostatnými členmi vlády. Treba povedať, že na nich nikto otázky nepoložil, to je asi hlavný dôvod, ale keď to tak zoberiem, je tu šesť poslancov opozície, tak verím, že im plnohodnotne budem stačiť aj ja. Ďakujem za otázku, pán poslanec. Je to asi najpodstatnejšia otázka týchto dní. Keby ste, pán poslanec, teba rátam za koalíciu (reakcie z pléna), keby, keby ste, keby ste položili túto otázku pred dvoma rokmi, pred piatimi rokmi, alebo pred desiatimi rokmi, tak by vás považovali za blázna. Považovali by vás za niekoho, ktorý chce podkopať autoritu Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie. Ale pamätám si, ako Robert Fico možno pred dvoma rokmi toto spomenul, že nikto nevie predpovedať budúcnosť a nikto nevie, že či o niekoľko mesiacov alebo rokov sa tu nebudeme baviť o zániku Severoatlantickej aliancie alebo Európskej únie. Vtedy bol spustený brutálny útok tak z médií, ako aj, samozrejme, z opozície o tom, že Robert Fico chce vystúpiť z Európskej únie. Napríklad citát podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara viedol k jeho odvolávaniu, ak sa nemýlim, kde povedal presne to, čo dnes hovoria všetci novinári. No čo keď Európska únia nebude? Možno táto téma nebude vôbec na stole. A dnes je. Zo dňa na deň z niekoľkých týždňov zrazu existujú seriózne obavy o tom, či to, čo sme považovali za absolútny bezpečný prístav, bude existovať aj naďalej. Môj osobný odhad je, že môže sa občas zmeniť nejaká forma, ale obidve organizácie majú svoju budúcnosť, keď sa prispôsobia a budú schopné prispôsobiť sa aktuálnym podmienkam. Treba úprimne povedať, že čo najviac v zásade speje k tomu alebo urýchľuje, alebo možno napovedá, že Severoatlantická aliancia bude mať zásadný problém. A to je, samozrejme, Grónsko. Je to reakcia prezidenta Donalda Trumpa na to, že on musí ako prezident Spojených štátov obhajovať bezpečnostné záujmy Spojených štátov. Vyvolalo to obrovskú búrku nevôle, čo si to on dovoľuje takéto niečo povedať. No nie je prvý americký prezident, ktorý hovorí o Grónsku. Nie je prvý americký prezident, ktorý ponúka peniaze za to, aby Grónsko odkúpili, pretože naozaj v mnohých štúdiách Spojených štátov nájdete, že Grónsko je strategickou časťou a ak z ľavej strany máme Aljašku, z pravej strany chceme mať Grónsko. Čo je ale omnoho podstatnejšie, tak v minulých rokoch častokrát vrchní predstavitelia americkej administratívy zaobaľovali ich mocenské ambície do rôznych poviedok, bájí a rozprávok, ako napríklad situácia v Iraku alebo v mnohých ďalších, kde údajné zbrane sa nikdy nenašli a nakoniec museli postupne jednotliví predstavitelia, už v dôchodku väčšinou, priznávať, že áno, mýlili sme sa, ja sa ospravedlňujem, toto bolo naozaj určité klamstvo. Ale na základe toho klamstva zomreli milióny ľudí a, myslím, že aj viac ako milión civilistov. A toto je presne problém, ktorý dnes máme. Ale dnes sa nás týka priamo, pretože Grónsko je súčasťou nášho spoločenstva. Nie priamo súčasťou Európskej únie, ale suverénnym územím členského štátu Európskej únie, tak, aby sme to presne povedali. No z tohto dôvodu to vnímame omnoho citlivejšie. Áno, nezažili sme historicky takúto situáciu, v ktorej by teda bol priamo útok medzi spojencami. A myslím, že ten hlavný, to hlavné ohrozenie sa podarilo odvrátiť, ale ten nárok na tú časť trvá. A teda dostali sme sa do doby, kedy veľmoci budú rozhodovať o ďalšom vývoji sveta. Zatvárali sme si oči pred tým pred niekoľkými rokmi, ale teraz je to tu. A to práve preto, že niektoré povrchné a najmä pokrytecké médiá sa snažili vždy obhajovať všetky akty, ktoré robilo NATO, alebo aj niektoré koalície ochotných aj v minulosti z vojenských akcií všelikde vo svete. Veď tých vecí máme množstvo, ktoré si môžeme spomenúť, od Iraku, Líbye, Iránu, už aj Venezuely, Kuby, čohokoľvek, nakoniec aj Kosovo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)