Robert Kaliňák — vystúpenie v rozprave, 43. schôdza

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ťažko sa vysvetľujú veci, ktoré sú také priezračné. Progresívne Slovensko, a nechcem byť dneska naozaj ani ofenzívny, ani nijaký, jednoducho funguje na princípe zbožných želaní. Oni si tak vymyslia zbožné želanie a potom ho prezentujú ako fakt. To znamená, Ukrajina vyhrá, Rusom dôjdu rakety, kradnú čipy z pračiek, Quang Le Hong je podozrivý z únosu vietnamského občana. Vážená pani poslankyňa, vy ste si nedali vôbec žiadnu prácu. Okrem výtlačku Denníka N, ktorého je to takisto zbožným želaním, bol to jeden z útokov Denníka N, ktorý vyprodukovali a ktorý jeden riadok za druhým boli vyvrátené tak vyšetrovacími orgánmi Nemeckej republiky, ako aj Slovenskej. De facto každý z nás, o ktorom radi v tejto veci písali, má tu pečiatku čistoty v tejto veci aj od špeciálnej prokuratúry, pretože ak po tri roky eldoráda, ktoré tu mali všetkých prispôsobených policajtov, všetkých spolupracujúcich prokurátorov, so všetkými tými porušeniami, ktoré kvalifikoval Ústavný súd ako porušenie zákona v prípade vyšetrovania, a vo všetkých tých ďalších rozhodnutiach neboli schopní priniesť jediný dôkaz, jedinú vec, ktorej by bola, by stála aj, aj čo i len demagogicky na nejako, na nejakej okolnosti. Spomeňte si, Kaliňák vybavil pas unesenému Vietnamcovi. Kaliňák zorganizoval priradenie nových áut, kde boli tí únoscovia s tým človekom. Kaliňák dokonca vliekol ho do lietadla. Neviem, čo všetko som ešte v tej fáze urobil. Každá jedna tá vec sa preukázala ako lož a klamstvo. Ak niekedy radi používate slovo hoax, vietnamská kauza je typickým hoaxom. A najväčší problém, kto s tým niečo mal, boli nemecké bezpečnostné zložky. Pretože po dobu dvoch týždňov im tam operovalo niekoľko desiatok príslušníkov vietnamskej rozviedky a otázka bola, prečo? Pretože Vietnam v tom čase mal jednu z najväčších protikorupčných razií vo všetkých oblastiach a zistil, že jeden z ich nominantov v niečom ako v slovenskom SPP, tak vo vietnamskom naftopriemysle si na svoj vlastný účet poslal 150 mil. eur a utiekol do západnej Európy, kde si vybavil, aby teda ho nevydali na zatykač Interpolu. Bol zatknutý Interpolom? Bol na neho zatykač Interpolu? Bol, pani kolegyňa, aspoň to si zistite. A Nemecko ho odmietlo vydať. Napriek dvom žiadostiam, ktoré vlastne priamo vietnamská strana urobila, a oni to nevydali. A potom to nemecká strana vyšetrovala, pretože on bol dva dni na tej istej ulici, kde je nemecká tajná služba a nemecké, nemecká prokuratúra a mali ho pod nosom. A potom odišli dvaja, pretože unesení boli dvaja, spôsobom, u ktorého druhého sa nepodarilo ukázať ako. A jediný, kto tvrdil niečo iné ako nemecké orgány, bola samozvaná aktivistka, ktorá sa vyhlásila za jeho obhajcu. Nemecké orgány túto vec prezistili, vypočuli všetkých tých na Slovensku, vypočuli všetkých v Nemecku, zistili, že žiadny kontakt medzi týmito operujúcimi agentami a slovenskou stranou nebol žiadny, nikdy nebol preukázaný, a preto povedali jedinú vetu, ktorú povedali oficiálne orgány v nejakom konkrétnom stanovisku, že slovenská vláda mohla byť, ak by tá jedna z ciest bola pravdepodobne cez Slovensko, ľahkoverná. To bol celý ten problém, ktorý sa urobil. To znamená, tak nemecká strana, ako ani slovenská strana v zásade neobvinili okrem toho jedného pokusu tesne pred voľbami, kde sa snažili niečo dokázať, čo bolo zrušené ako úplne nezákonné. Z tohto pohľadu vaša kvalifikácia ako o podozrivom je nesprávna a je, samozrejme, nepravdivá. Na druhú stranu treba objektívne povedať, že okamžite po tej kauze do Vietnamu vycestoval prezident Nemecka, nemecký kancelár, ale aj kanadský premiér aj mnohí ďalší, ktorí majú záujem o veľmi dobré vzťahy s Vietnamom práve preto, že je to krajina, ktorá robí určité vyváženie v tom priestore v Ázii, a to je ten istý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)