Robert Kaliňák — vystúpenie v rozprave, 40. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, poslankyne, poslanci a pán kolega, no medzičasom vieme vývoj situácie od položenia otázky. Tá situácia je dynamická, ale napriek tomu tá otázka mala svoj veľmi zásadný význam. Myslím si, že každý z nás vidí zásadný rozdiel v konaní amerického prezidenta a európskych lídrov. Ten rozdiel je priepastný. Zamýšľam sa pomerne dlhodobo, čím je to dané, keďže vo vzťahu k Ukrajine chýbajú dokumenty preväzujúce NATO a Ukrajinu alebo Európsku úniu a Ukrajinu. Čiže v každom prípade ide o riešenie medzinárodnej situácie medzi dvomi štátmi, ktoré sú v blízkosti, to je pravda, ale to nie je prvýkrát v takej blízkosti aliančných krajín a európskeho územia, a teda že vznikla tu nejaká otázka, o ktorej sa často hovorí, o rôznych ďalších zástupných konfliktoch. Je to možno tým, prišla mi jediná odpoveď na rozum, že prezident Trump bol aj prezidentom v časoch, kedy v podstate tento konflikt nielen vznikal, ale vlastne mal svoje prvé zárodky. A možno sa musíme vrátiť k tomu začiatku, pretože tá vojna nezačala vo februári roku 2022, tá vojna začala v roku 2014 a de facto jej príčina je asi následkom známeho Majdanu a prevratu, ktorý sa vykonal v Ukrajine. Poďme možno merať metrom, ktorý rada používa Európska únia. Každý je povinný rešpektovať výsledky volieb, výsledky demokratických volieb, a Ukrajina nebola Bielorusko, kde častokrát bývajú spochybnené výsledky, a napriek tomu sú rešpektované, v Ukrajine boli voľby demokratické. V jednej chvíli vyhrali opozičné sily v podobe prezidenta Juščenka, teraz si nebudem pamätať úplne presne tie dátumy, či to bol rok 2004 alebo osem, do roku 2012, a potom znovu demokraticky, nepochybne demokraticky, pretože bola oranžová revolúcia pri moci, vyhral prezident Janukovyč a niekto neumožnil dokončiť demokraticky zvolený mandát. No a to si myslím, že je už vec, ktorá je na diskusiu úplne zásadnú, pretože ak chceme uznávať európske hodnoty, musíme nájsť ten základ. To znamená po tom, čo sa udiali nielen protesty, pretože protesty sa dejú v každej normálnej demokratickej krajine, ale násilné protesty, násilné protesty s cieľom práve zvrhnúť demokraticky zvoleného lídra bez ohľadu na to, že sa nám nemusí páčiť ten líder, došlo k zmene režimu. A pochopiteľne na to prišla odpoveď susedného štátu, ktorý patrí medzi stálych členov Bezpečnostnej rady, ktorý patrí medzi jadrové veľmoci a ktorý podobne ako jeho partneri v tejto lige štátov, ako sú Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko, Čína, majú svoje bezpečnostné záujmy a dopredu ich oznamujú, tak ako na Mníchovskej konferencii ešte v roku 2008 Ruská federácia, a myslím, že v tom čase ústami prezidenta Putina informovala, že Ukrajina je bezprostredným bezpečnostným záujmom Ruskej federácie a aktivity v súvislosti s Ukrajinou, ktoré by mali vlastne narúšať bezpečnosť, budú mať zásadný problém. Čiže Európa bola varovaná relatívne dostatočne včas aj všetci tí, ktorí sa na takýchto prevratoch intenzívne podieľajú. A v zásade máme mnoho príkladov zo sveta, kde môžeme poukázať na to, že svet nerieši, prečo niektoré štáty majú svoje či už územia alebo bezpečnostné záujmy v zahraničí a tvrdo ich presadzujú. Dokonca demokratické krajiny, dokonca lídri týchto koalícií, pán britský veľvyslanec to nerád počúva, ale ja sa opýtam, že povedzte mi jeden rozumný dôvod, prečo Británia nevrátila Gibraltár Španielsku po tom, čo ho zobrala vojnou a násilím. Pretože tam išla, Španielsko prehralo vojnu, nepamätám si, či to bolo 1860 alebo 1790, už tie čísla nemusím mať presné, ale je to následok prehratej vojny. A dodnes to je, keby sme sa išli hovoriť o týchto hodnotách, že proste všetko má byť podľa nejakej územnej celistvosti, tak takisto by sa to malo vrátiť Španielsku. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)