Mária Kolíková — vystúpenie v rozprave, 40. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovolím si aj s mojim príspevkom zareagovať na predložený návrh rozpočtu v čase konsolidácie verejných financií. Je asi na mieste, aby každý z nás si všímal rozpočet, ktorý je v danej oblasti ktorej sa venuje a mal k tomu nejaký komentár. Keď tu bol minister financií a nakoniec aj minister spravodlivosti v príslušnom výbore, ja som si dovolila ho konfrontovať viacerými skutočnosťami a udalosťami, ktoré súvisia s konsolidáciou verejných financií, ale samozrejme aj so zodpovednosťou s ktorou by mala vláda pristupovať k riadeniu štátu. A som rada, že je tu nakoniec aj minister školstva, ktorého nakoniec rezort by mal byť ten, ktorý by mal cítiť aj on sám, že to je priorita, tak to vnímam aj z úst pána premiéra, že školstvo by mala byť priorita a v rámci tej konsolidácie verejných financií by mal rezort školstva mať nejaký špeciálny status, keď presadzuje opatrenia, aby sme školstvo dostali na vyššiu úroveň. A to by vlastne mohli byť tie opatrenia, ktoré by nám nakoniec pomáhali aj k nejakému lepšiemu ekonomického rastu. Ak školstvo pozdvihneme, jednak by nám nemuseli nielenže odchádzať do zahraničia, veď to je v poriadku, keď chodia študovať mladí ľudia, ale aj by sa sem ľudia vracali, aj by tu mali záujem si zvyšovať vzdelanie. Tak takúto úroveň školstva keby sme vedeli pozdvihnúť a mať viac konkurencieschopnú, konkurencieschopných ľudí a mať takto postavené školstvo to je určite cesta a dobrý smer. Otázka však je, že či skutočne vláda s takýmito opatreniami takto prichádza, keď v čase prijímania rozpočtu nám vonku štrajkujú predstavitelia súkromných škôl, či jednoducho reforma, ktorá je nastavená či je práve teraz nastavená dobre a správne. Či to nebude znamenať v konečnom dôsledku zánik aj toho čo nám tu robí konkurencieschopnosť v rámci školstva. To je, to si treba povedať, že či proste ten spôsob ako sa rozhodol minister školstva... =====