Mária Kolíková — vystúpenie v rozprave, 35. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja som jeden z predkladateľov samotného návrhu, ktorý tu už uvádzal pán navrhovateľ, a rovnako sa stotožním, samozrejme, aj s doplňujúcimi a zrušujúcimi pozmeňujúcimi návrhmi k tomuto uzneseniu. A to, čo chcem povedať k samotnému uzneseniu, ja si myslím, že je dôležité sa vracať k téme vojny na Ukrajine a je naozaj na škodu, že tu nie sú poslanci a poslankyne koalície, lebo vo veciach zahraničnej politiky by sme predsa len mali mať nejaký spoločný azimut. Jedna vec je, ako sa zneužíva táto téma v jednotlivých voľbách, však posledné prezidentské voľby máme všetci na pamäti, ale mali by sme jednoducho poznať, kde je náš nepriateľ. A ja určite sa budem k tomu vracať osobitne, keď tu budeme riešiť aj správu Slovenskej informačnej služby, budeme ju mať v osobitnom režime, ale to, čo určite môžem povedať aj v tomto, v tomto režime teraz, tu je, že vnímam aj z tej správy, že nemáme zhodu, kde máme nepriateľa. A to považujem za nebezpečenstvo pre nás všetkých. Toto uznesenie je o tom, aby sme si spoločne povedali, kde ten nepriateľ je a odsúdili útoky na Ukrajinu ako útoky, ktoré sú proti demokracii a proti právnemu štátu. A to by sme si spoločne mali povedať, že k útoku na Ukrajinu došlo preto, lebo Ukrajina chcela ísť svojou vlastnou cestou. A preto tam dnes zomierajú aj tehotné ženy, aj deti na detských ihriskách, lebo Rusko nechce dovoliť Ukrajine, aby išla svojou vlastnou demokratickou cestou. Takto to je. A teraz či už si to povieme tu spolu všetci verejne aj spolu s koalíciou, tak ale prinajmenšom by sme niektoré hrozby mali spoločne vnímať, lebo to je o ochrane našej bezpečnosti všetkých tu na Slovensku. A mňa osobitne naozaj veľmi vyrušuje, keď vidím, že v správe Slovenskej informačnej služby je silný ruský naratív. A musím to aj teraz tu povedať, lebo tak som to tam videla a čítala, že jednoducho keby písal tú Slovenskú informačnú službu autor, ktorý má blízko k ruskej propagande, tak by ju nenapísal inak. A mňa toto osobitne vyrušuje, že jednoducho máme tu inštitúcie, ktoré nechránia nás všetkých, našu zvrchovanosť Slovenskej republiky, našu bezpečnosť, že tie hrozby nevnímame spoločne a toto je podľa mňa ohrozujúce pre nás. A je potrebné znovu a znovu prinášať takéto uznesenia, aby sme si to znovu a znovu pripomínali, kde je náš nepriateľ, pretože nepriateľ pre nás je v Rusku. Nie je to Ukrajina. A musíme sa určite vrátiť aj k uzneseniu, ktoré tu bolo prijaté a súviselo so zrušením sankcií voči Rusku. Či sa nám to podarí, alebo nepodarí v súlade, v súvislosti s týmto uznesením, ale v tomto by tiež mala vládna koalícia jednoducho dať nejaký signál. Mohla by jasne povedať, že sankcie voči Rusku sú potrebné. Ak to jeden z jej koaličných partnerov nevie urobiť, mali by to jednoducho nájsť spôsob, ako to urobia ostatné strany v rámci vládnej koalície. Jednoducho Slovenská republika je v nejakom priestore, ktorý si vybrala. My sme si vybrali priestor Európskej únie, vybrali sme si priestor Severoatlantického paktu a toto uznesenie je práve aj o tom, že si pripomíname, kde je náš priestor, v ktorom sa cítime bezpečne, a keď sa na tej priestor útočí a útočí sa na tých, ktorí by tam chceli slobodne pristúpiť, tak toto by sme mali vedieť jednoducho odsúdiť. Mali by sme vedieť tu spoločne odsúdiť, keď civilné subjekty, civilné objekty sa stávajú terčom a nie vojenské, vojenské terče na Ukrajine. Toto by sme mali jednoducho tu spoločne vedieť odsúdiť. Ako je to možné, že toto sa nám jednoducho nedarí, že sa to nedarí kolegom z koalície? Je to vlastne v niečom nepochopiteľné. A, a ja to musím pripomínať, pretože bývam vedľa ukrajinského veľvyslanectva. Ja tam každý deň vidím fotografie detí, ktoré boli zavraždené na Ukrajine. Zavraždené. Moje deti každý deň musia chodiť okolo ukrajinského veľvyslanectva a vidia jednoducho v priamom prenose, o čom je vojna. O tomto je vojna na Ukrajine. Sú tam zabíjané deti, sú tam unášané deti. A je vlastne až nepredstaviteľné, áno, nepredstaviteľné, že poslanci a poslankyne z koalície toto nechcú, nechcú vidieť a nechcú toto odsúdiť, že jednoducho propaganda, ktorá sa javí viac výhodná v politickom boji, je tu prednejšia ako hodnoty, ktoré by sme mali spoločné mať v demokratickej spoločnosti. Toto je odsúdeniahodné. A preto je potrebné znovu a znovu sem prinášať takéto uznesenia a znovu a znovu vystavovať vládnu koalíciu, vás, vás poslancov z koalície. Pretože pre nás je to nepochopiteľné, že neviete priznať, kto je agresor vojny na Ukrajine. Pre nás to je nepochopiteľné, lebo sú veci, ktoré predsa by nám všetkým mali byť jasné. Vojna by nezačala, keby ju niekto nezačal. A ten, kto ju začal, bolo Rusko, takto to je. A tak to treba aj povedať ľuďom. Ďakujem pekne.