Robert Kaliňák — vystúpenie v rozprave, 33. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, my sme ešte včera trochu diskutovali k samotnému vyslaniu našich ozbrojených síl ani nie do misie, ale do predsunutej mnohonárodnej brigády do Lotyšska. Ja si myslím, že si zamieňame niekoľko faktov pri tej diskusii občas, ale veď to je úplne, úplne relevantné, že mnohí z našich kolegov nevidia rozdiel medzi Ukrajinou a Lotyšskom. Lotyšsko je členská krajina NATO, Lotyšsko má svoje vzťahy s Ruskom napäté dlhodobo. Viete, že ruská menšina v Lotyšsku nemá právo na občianstvo, aj keď je tam narodená, ten problém tam je vždy, ale pre nás je Lotyšsko predovšetkým členskou krajinou NATO a v rámci kolektívnej zodpovednosti sme rovnako pripravení chrániť všetkých našich spojencov. Na rozdiel od nás, ktorí máme vzťahy s viacerými krajinami, sme sa vždy snažili mať na úrovni, bez otvorených otázok, bez toho, aby sme mohli, potrebovali považovať niekoho za konkrétnu hrozbu. Aj my sme mali situácie, kedy sme mohli vystupovať voči niektorým krajinám konfliktne a takýto problém bol v rokoch 2006 – 2008 s Maďarskom, kde na Slovensku pochodovali maďarské gardy, kedy rovnako sa mohla situácia eskalovať a mohlo to viesť k závažným následkom, ale nový, vtedy prichádzajúci maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý je vlastne odvtedy dodnes, ale aj Robert Fico sa rozhodli, že je dôležité, aby sa vzťahy medzi susedmi kultivovali, pretože občan sa môže presťahovať, keď má záujem, ale krajinu nikdy nepresťahujete. A z tohto vyplýva tá povinnosť pre všetky krajiny vrátane Ukrajiny, že vzťahy so susedmi musí človek kultivovať a nestačí, že sa opriem o mocného spojenca a budem naďalej potláčať niektoré práva národnostných menšín. To je jedna z vecí, pre ktoré bude mať Ukrajina problém pri vstupe do Európskej únie, a to sú práve práva národnostných menšín, pretože je zakázané hovoriť jazykom národnostných menšín a na rozdiel od nás, kde národnostných menšín je relatívne pomenej, tak v prípade Ukrajiny je tých národnostných menšín pomerne veľa, od maďarskej, rumunskej, bulharskej, akejkoľvek ďalšej vzhľadom na obrovskosť Ukrajiny. Čiže rozdiel medzi Lotyšskom a Ukrajinou je zrejmý, a preto tie niektoré prirovnania, ktoré tu zazneli, nepamätám si úplne presne, samozrejme, k tomu patria. Rovnako tak treba mať na zreteli, že situácia sa vždy dynamicky vyvíja, čiže dnes máte na čele krajín nejakú časť administratívy a zajtra bude iná. Dnes sa celá Európa prispôsobuje zmenenému kurzu vo Washingtone, ale ten kurz sa môže zmeniť v Moskve, ten kurz sa môže zmeniť v Kyjeve, ten kurz sa môže zmeniť v Rige, a preto jediné, čo nás drží pokope, aj to, čo vlastne dlhodobo aj naša vláda tvrdí, že to jediné, čo menšie krajiny majú k dispozícii, je medzinárodné právo a v tomto prípade medzinárodné zmluvy, ktorými sme viazaní, a naše spojenectvo a naše členstvo v Severoatlantickej aliancii, ktoré zaväzuje nás, ale aj ostatné krajiny k tomu, aby sme sa dokázali kvalitne obrániť. A v tejto súvislosti predstavujem ďalší návrh, ktorý tu máme teraz, ktorý znamená návrat slovenských ozbrojených síl do misie KFOR v Kosove. Viete všetci veľmi dobre, že pôsobíme v Bosne a Hercegovine, kde je situácia momentálne takisto veľmi napätá, viete, že došlo k veľkým politickým konfliktom, kde momentálne bol vydaný zatykač na prezidenta Republiky srbskej pána Dodika a ďalších, kde je dokonca problém aj v samotnej misii EÚ ALTHEA, kde bol problém s maďarským kontingentom a ten Balkán vôbec nepôsobí na nás pokojným dojmom. A keďže častokrát aj problém Kosova býva predmetom veľkých politických diskusií a hádok a častokrát veľkých dezinterpretácií a v podstate platí, že keď poukazujeme na situáciu na Ukrajine a na to, ako si veľká krajina zobrala časť územia menšej krajiny a porušila tak medzinárodné právo, tak potom pochopiteľne, ako chceme kvalifikovať odobratie územia Srbsku inak ako porušením medzinárodného práva. A vzhľadom na to, že je množstvo informácií, ktoré nie sú relevantné a zároveň je našou povinnosťou byť spoľahlivým partnerom a chceme mať väčšie množstvo informácií a byť aj prítomní v tomto prípade jednotkou do 150 profesionálnych vojakov, ktorí by mali slúžiť ako ochrana jednotlivých síl, čiže na rozdiel od Lotyšska, kde posielame chemické vojsko, tu by sme išli ako strážna jednotka v úvode s počtom do 60 a postupnou možnosťou na navyšovanie tých počtov, ten mandát je širší práve kvôli flexibilite, ktorú potrebujeme, a nielen chrániť mier a pokoj, ktorý je veľmi, by som povedal, citlivý a krehký, ale aj preto, aby sme mali možnosť mať objektívne informácie a mohli sme, samozrejme, popritom o nich vydať svedectvo. Takže po 15 rokoch, od roku 2010, sa opätovne chceme vrátiť na územie, kde Slovenská republika svojou zahraničnou politikou vždy intenzívne pôsobila a myslím si, že to je veľmi dobrý príspevok aj do našich aliančných síl. Ďakujem pekne za podporu.