Robert Kaliňák — vystúpenie v rozprave, 23. schôdza

Asi vás neprekvapí, keď poviem pri plnom rešpektovaní súkromnej povahy nášho rozhovoru, že kľúčovou témou bol konflikt na Ukrajine, ktorý sa napriek urputnej snahe Západu nevyvíja tak, ako si to naplánovali. Naopak, zvolenie Donalda Trumpa, ktorý odmieta ďalšiu ekonomickú a vojenskú podporu Ukrajiny, im výrazne nabúralo ich dvojročné status quo. Osobne som považoval zvolenie nového amerického prezidenta za ideálny moment, kedy mohli lídri členských štátov Európskej únie prehodnotiť svoju stratégiu, ktorá sa ukázala ako nefunkčná. Samozrejme, že mám dostatok skúseností, aby som nečakal obrat o 180 stupňov v ich rétorike, ale zdá sa, že túto príležitosť na vytriezvenie zo situácie na fronte nielenže v rámci Európskej únie nevyužijeme, ale drvivá väčšina členských štátov je pripravená na seba komplexne prebrať bremeno financovania tohto vojenského konfliktu, ktorý ako som už možno niekoľkokrát povedal, nemá vojenské riešenie. Ekonomické dôsledky tohto rozhodnutia pre Európsku úniu sú nedozierne a zistenie, že mnohí politickí lídri sú ho pripravení spraviť bez akejkoľvek spoločenskej diskusie s vlastnými občanmi, ma napĺňa reálnymi obavami. Môj prístup k takýmto rozhodnutiam je iný a ja som ho deklaroval pred samitom v Paríži, kde bola snaha nájsť zhodu pri vyslaní spoločných vojsk na Ukrajinu. Považujem za svoju povinnosť o tom dopredu informovať slovenskú verejnosť a zvolať k tomu bezpečnostnú radu za účasti predsedov koaličných strán, pretože politika môže byť v mnohých ohľadoch pánskym huncútstvom, ale rozhodnutie financovať alebo sa aktívne zapojiť do vojny ním rozhodne nie je. A preto odmietam názor mojich večných kritikov, že takéto rozhodnutia sa majú robiť potichu za zatvorenými dverami bez vedomia občanov, v mene ktorých politici rozhodujú. Preto nech najbližšie mesiace prinesú čokoľvek, myslím, že všetci cítime, že niektoré udalosti naberú rýchly spád, a neurobím v mene Slovenskej republiky žiadne rozhodnutie, o ktorom by som najprv neinformoval vás, ale hlavne celú verejnosť. Ja by som ešte dodal, vážení kolegovia a kolegyne, že čím sú krajiny ďalej od frontovej línie, tým menšia vôľa po mieri je. A keď urobila niekoľkokrát predtým Európska únia chybné rozhodnutia napriek tomu, že boli varovaní mnohými tými, ktorí s problémom boli priamo spojení, alebo s tým mala skúsenosť, dohodnime sa, že neboli vždy úplne ľudské životy tým najväčším ohrozením. Pretože v prípade nelegálnej migrácie, kde jednoznačne sa nenechali presvedčiť o tom, že spôsob, akým zvolili prístup, bol zlý, tak napriek tomu, že sa ukázal ako zlý, naďalej v tom chceli vlastne pokračovať. Hovorím teraz o kvótach. Veľké zlyhanie však bolo aj v súvislosti s covidovou krízou, kedy sa rozhodli pristupovať absolútne nelogicky a proti všetkým zásadám zdravého rozumu. Ale v prípade tejto vojny, kde umierajú desaťtisíce ľudí, si berú na zodpovednosť práve životy týchto ľudí, že úmyselne chcú pokračovať napriek tomu, že je evidentné, že momentálne nie je možné cestou len dodávok zbraní zmeniť priebeh vojny, ktorá na Ukrajine v tejto chvíli prebieha. A ja verím, že ten zdravý rozum nakoniec snáď príde, ale minimálne sa oňho našimi vyhláseniami budeme, budeme pokúšať. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.