Robert Kaliňák — vystúpenie v rozprave, 15. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, toto je asi večná otázka, ktorá súvisí s tým, ak, či už priestupkový, alebo Trestný zákon siaha na určité prejavy ústnej alebo verejnej povahy. Keď sa chcem zbaviť emócií, čo je v tomto prípade obzvlášť ťažké, budem sa snažiť riadiť predovšetkým rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý definuje, že sloboda slova je naozaj široké právo, ktoré máme, ale má svoje limity. A tie limity sú vždy dané podnecovaním k násiliu alebo nenávisti, alebo priamym nabádaním alebo určovaním fyzického útoku voči niekomu inému. K tomu nepochybne v tomto prípade došlo, a preto z môjho pohľadu je rozhodnutie českej polície nepochopiteľné. Nielenže v tomto prípade došlo aj k atentátu, že sa nejedná len o slovné cvičenie, ktoré by niekto mohol zľahčovať, ale išlo o reakciu na reálny atentát na predsedu vlády susednej krajiny. Rozhodne to nezlepšuje vzťahy a čo je pre mňa omnoho podstatnejšie, nie úplne to zapadá do rozhodovacej praxe. Pretože to je asi ten najpodstatnejší dôvod, pre ktorý sme viacerí vyjadrili nad takýmto rozhodnutím počudovanie. To spočíva v tom, že v iných prípadoch, omnoho menej závažných, ktoré nemožno považovať úplne za priamy fyzický útok alebo za nabádanie do fyzického útoku, bola polícia Českej republiky omnoho menej zhovievavá a za čisto verbálne odlíšenia od politickej regule, ktorá dnes u našich susedov je, boli aj za menšie priestupky spôsobené určité obmedzenia, ktoré nemožno považovať za akceptáciu slobody slova. Spomeňme si napríklad na ukončenie pracovného pomeru u učiteľky, ktorá konštatovala pred žiakmi, že napríklad v prípade problému vojny medzi Ukrajinou a Ruskom nie je všetko čierne a biele, alebo že nešlo o vyprovokovanú, nevyprovokovanú agresiu, ale dokonca boli v trestnom konaní odsúdení na trest odňatia slobody ľudia, ktorých slovník bol výrazne miernejší ako ten, ktorý bol adresovaný predsedovi vlády Slovenskej republiky a navyše nebol sprevádzaný priamym fyzickým útokom a títo ľudia boli odsúdení. Boli to výroky, ktoré smerovali predovšetkým pre občanov Ukrajiny. Práve z tohto dôvodu, keďže nemožno oddeliť politiku od takýchto výrokov, keďže obidva sa týkali politiky, či už zahraničnej, alebo susedskej, možno konštatovať, že aj u našich bratov dochádza k tomu, k čomu dochádza aj na Slovensku, a to je k dvojitému metru. Tí správni môžu, tí nesprávni nemôžu, tí správni môžu prekročiť všetky akceptovateľné hranice, lebo hovoria dobre, ale u tých, ktorí hovoria proti všeobecnému naratívu, ktorý smeruje a udáva vláda, tí budú tvrdo potrestaní aj za menšie prečiny. Z tohto dôvodu predovšetkým existencie dvojitého metra vyjadrujem počudovanie nad takýmto rozhodnutím a mrzí ma, že aj politické špičky sa mohli vyjadriť, nemuseli hovoriť polícii do toho, čo má spracovať, lebo orgány činné v trestnom konaní sú nezávislé tak v Čechách, ako aj na Slovensku. Ale minimálne z pohľadu toho, čo hovorí európska judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, že každé právo vrátane práva na slobodu má svoje hranice a tie hranice sú presne vo fyzickom útoku, či už v nabádaní, v schvaľovaní, alebo v akomkoľvek podnecovaní. A v tomto prípade je dôležité, aby aj z našej strany zaznela nejaká reakcia a som rád, že sa možno v nejakej blízkej dobe dočkáme aj ďalších rozhodnutí v tejto veci.