Robert Kaliňák — vystúpenie v rozprave, 15. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem veľmi stručný. Predpokladám, že ešte aj pán spravodajca sa vyjadrí. Bolo tu vyslovených veľa obáv a v konkrétnych príkladoch sme si naozaj dokázali nakresliť a tento príklad ma celkom zaujal, pani poslankyňa Števulová, ktorý ste vy spomenuli. Štátny funkcionár užíva nehnuteľnosť v rozpore s územným plánom. Predstavme si, že by som povedal, že pán minister Mikulec si postavil v chránenom území chatu. A teraz tam chceme ísť demonštrovať, lebo to je to, čo, tuším na Martinkách či kde to má. A ani jedno z týchto ustanovení nezakazuje susedom a ostatným obyvateľom tej obce tam ísť demonštrovať. Pretože nejdete demonštrovať preto, že je zlý alebo bol zlý minister vnútra, ale preto, že si postavil chatu tam, kde nemal. Tým pádom je táto podmienka vylúčená a keďže všetci ostatní susedia sú poškodení touto stavbou, tak vlastne nie je koho práva obmedziť podľa toho nášho stanoviska a teda tým pádom neexistuje, ako by mohol starosta napísať zákaz tejto demonštrácie. Podľa tohto zákona, ktorý sme napísali. Čiže uvidíme za tri mesiace, ale tá výkladová a tá prax, ktorá sa ustanoví, bude naozaj dobrá. A ja si dovolím len pár citácií, lebo veľmi veľa tých európskych rozhodnutí ste povedali, že budú problém, viacerí. Tak ja si myslím, že je veľmi dôležité odcitovať tú jednu z hlavných viet, ktorú súd najčastejšie preferuje. A skúsim ju povedať po slovensky teda. Štát má pozitívny záväzok na ochranu povolenej alebo teda oprávnenej, aby som povedal presne, oprávnenej demonštrácie proti protidemonštrácii. To je časť, ktorú často kritizujete. Štát má pozitívny záväzok, že musí to chrániť. To isté platí, že v prípade, ak je to ohrozenie, má ju zakázať. To je v rozhodnutí, ktoré súviselo s ďalšími opatreniami, napríklad ďalší citát, že štát má k dispozícii obmedzovacie nástroje, nie univerzálne, na stanovenie miesta demonštrácií. To je... (nezrozumiteľne vyslovené) verzus Rusko. A takisto platí, že to právo zhromažďovacie nie je neobmedzené a osobitne to ma zaujalo, samozrejme, najviac, to právo nie je neobmedzené a právo na pokojnú demonštráciu nemôže obmedzovať práva ostatných, Eva Molnár verzus Hungary. Čiže ja si myslím, že sme aj spoločnou prácou, teda odstránením niektorých formulácií, ktoré neboli úplne presné, z väčšej miery odstránili tie rozpory, ktoré hovorili o tom, že by tam k nejakému obmedzeniu mohlo dôjsť. Ja si myslím, že nie. Platí všeobecné pravidlo, ktoré sme ustanovili, že kvôli výkonu povolania nemôžeme demonštrovať pred obydlím. To je proste fakt. To znamená aj ten divoký výklad, že keď sa presťahuje niekto na námestie SNP, sa tam zakáže demonštrácia, takisto nie je pravda. Jednoducho tak ako v prípade toho ministra vnútra môžete protestovať pred jeho obydlím, pokiaľ to nesúvisí s výkonom jeho povolania. To je pomerne dosť jednoduché. Čiže toto ten zákon všetko umožňuje, a preto na záver už nechcem to ďalej zaťažovať. A možno už iba jednou poznámkou k pani poslankyni Bihariovej, že my sme to iba vyňali z toho návrhu teraz a posunieme ho do toho druhého konania na ten september, tú otázku tej identifikácie, ale to je zrovnoprávnenie. Dnes policajt bez potreby mať pri sebe prokurátora pristúpi ku vám, keď budete hrubo nadávať, a vyžiada si od vás občiansky a vy mu ho musíte dať, aby vás mohol identifikovať pre prípad priestupku narúšania občianskeho spolunažívania. Toto je to. My žiadne jeho údaje zo súkromia nežiadame ani obsah tých správ, len žiadame, aby sme boli schopní stotožniť osobu zodpovednú priestupkovo s autorom samotného statusu. To je celé. Pokiaľ v bežnom svete, kdekoľvek vonku to stačí, aby som si od vás vypýtal občiansky a policajt bez čohokoľvek, dali sme prísnejšiu kontrolu prokuratúry na to, aby to mohlo byť v online svete. Ale budeme o tom debatovať, vybrali sme to zo zákona, len hovorím, že žiadny nejaký veľký zásah do súkromia sme nechceli. A dobrý, Bombic je výborný príklad. Bombic je trestne stíhaný, pani poslankyňa, za prejavy, ktoré označila prokuratúra za nenávistné. My hovoríme, že ak sa tam nachádzali nejaké veci, tak v budúcnosti mohli by maximálne dosahovať intenzitu priestupku. Tak, tak čo vlastne my teraz robíme, že tu schvaľujeme a všetci potvrďte, že mal by byť trestne stíhaný, dokonca medzinárodne hľadaný kvôli tomu aj s obídením zákona, pretože on nie je na úteku, lebo už 20 rokov žije a centrum svojich záujmov má v Londýne. To znamená, to sú absolútne nezákonné zatykače podľa pravidiel, kedy sa majú vydávať. Kľudne mohli tú vec postúpiť na stíhanie do Spojeného kráľovstva. Nie, oni chceli vlastne mediálne využiť tú situáciu. Ale to, čo vy hovoríte, že aby to nebolo v tom priestupkovom zákone jedným dychom, druhým dychom hovoríte, ale vybratí ľudia, ktorých nemáme radi, by mali byť stíhaní trestnoprávne za to isté. Čiže z môjho pohľadu, z môjho pohľadu, ja tvrdím, že aj tak v tomto prípade najbolestivejšie sú práve tie finančné postihy práve takýchto vecí, kde nedochádza k tým podnecovaniam a návodom na ublíženie na zdraví alebo dokonca smrti, čo jednoznačne je v kategórii trestných zákonov, ale v tom hrubom slovníku urážlivom tam si myslím, že má byť postačujúci priestupok, preto aj v tomto prípade by to malo byť priestupkové konanie, ktoré by takí ľudia sa mali, mali zúčastňovať. Ja vám ešte raz chcem poďakovať za veľmi kvalitnú aj odbornú diskusiu o tomto zákone. Každý máme svoj politický názor na niektoré opatrenia, už také alebo onaké, ale v každom prípade sme ten zákon posunuli dopredu. A aj pánovi spravodajcovi sa chcem poďakovať za náročnú robotu. Za tri dni sme absolvovali množstvo diskusií aj akceptovali množstvo vecí, aj pán poslanec Spišiak prispel s niektorými nápadmi, ktoré sa vlastne ako realizovali. Všetkým ešte raz veľmi pekne ďakujem a ďakujem aj za podporu tohto zákona do budúcna.