Mária Kolíková — vystúpenie v rozprave, 12. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Po úvodnom slove navrhovateľky za klub Progresívneho Slovenska ku tomuto návrhu sme sa pripojili ako Sloboda a solidarita, uplynul už nejaký čas a medzitým sme si vypočuli tu rôzne prejavy a naozaj veľmi emocionálne, ktoré išli mimo toho, o čom je daný návrh. Tak ja si dovolím vrátiť sa k tomu návrhu a zopár prešľapov pani ministerky si pripomenúť, lebo si myslím, že je na mieste, je čas, je pol dvanástej, od deviatej už ubehol nejaký čas, a ja rozumiem, že tým vstupom, ktoré tu zazneli, či už od pána podpredsedu Blahu, ale aj od pána podpredsedu Danka, osobitne od ministra Tarabu, vôbec neboli k veci, ale boli len o tom, aby sme zabudli akoby, k čomu sme sa tu vlastne stretli a prečo vyzývame pani ministerku, aby odstúpila. A keďže k tomu zatiaľ nedošlo, tak sme podali návrh na jej odvolanie. Ja si dovolím zopár prešľapov a myslím si, že je dôležité, si ich zopár opätovne pomenovať. Hneď v úvode svojho pôsobenia pani ministerka poslala list českému kolegovi ministrovi kultúry Martinovi Baxovi, ktorý nemal hlavu ani pätu. Rovnako hneď v úvode jej mandátu súhlasila s nevpustením novinárov z Denníka N, Aktualít a SME na tlačovú besedu SNS. To určite ako osobitne ministerka kultúry by mala mať vzťah k slobode prejavu a prístupe k informáciám. Ako sama sa k tomu hlási a toto je jednoznačné popretie pochopenia jej úlohy na tejto pozícii. Úvodný výrok ministerky znel: Kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná. No ja by som chcela vidieť toho Slováka, ktorý by našiel, že vo svojich, medzi svojimi predkami nemá nikoho iného ako len Slováka. Ja by som chcela naozaj takú slovenskú rodinu vidieť, chcela by som vidieť jedného Slováka, ktorý žiadneho iného predka nemá. Takže ja by som chcela vidieť vlastne tú kultúru a neviem, pre koho vlastne by bola, keby sa teda opierala iba čisto o slovenské korene, lebo takú ani nemáme. Ministerka dala peniaze, ktoré mali byť využité na boj proti dezinformáciám na opravu strechy Slovenskej filharmónie. Veď v poriadku, nech sa páči, obnovujme kultúrne pamiatky. Ja sa k tomu vrátim, ale zjavne aj tam, kde teda si vybrala túto prioritu, tak nevie ju zrealizovať a tento celý program je oneskorený. Boj proti dezinformáciám, kde inde by mal byť oňho naozaj úprimný zápas ako na ministerstve kultúry, kde by mal byť boj o pravdu? Kde je ten boj o pravdu? Ale rozumiem, keď pani ministerka s pánom poslancom Kotlárom má svoj vlastný kanál, ktorý potvrdzuje hoaxy a neoverené informácie naozaj hrubého charakteru, tak zjavne nemá záujem o žiadny boj, o pravdu a dezinformáciám osobitne chce dať plný priebeh. Ministerke Šimkovičovej prekážal obraz Andreja Dúbravského, na ktorom sa objímajú dvaja muži, ktorý bol vystavený v Slovenskom rozhlase. Veď, samozrejme, je tu priestor, aby sa rozhodla, aký obraz má vo svojej kancelárii, obrazy na ministerstve kultúry prípadne. Ale prečo v inej inštitúcii? Prečo zasahovať do slobody inej inštitúcie pri kultúre? Ministerka kultúry ešte v decembri moderovala a propagovala, a treba to nazvať pravým menom konšpirátorskú internetovú televíziu Slovan napriek tomu, že je tu zjavne, bol tu konflikt záujmov. Teraz tam vystupuje akože ako hosť, ale zjavne tiež tu si pomýlila svoju rolu. Veď nemusela byť ministerkou kultúry. Ministerstvo kultúry na oficiálnom profile na Facebooku vyzývalo, aby napísali, či by malo finančne podporiť obnovu pamiatok, alebo LGBTI akcie. Následne, keď k tomu dostalo množstvo príspevkov, ministerstvo kultúry odstránilo všetky príspevky na facebookovej stránke s tvrdením, že facebooková stránka je permanentne v stave kybernetického ohrozenia. Treba si pripomenúť tiež kontroverzný zákon o galériách a múzeách, a vôbec máme tu teraz vlastne taký nešvár, že návrhy zákonov, ktoré sa týkajú rezortu kultúry namiesto toho, aby išli riadnym legislatívnym procesom, tak nám tu prichádzajú v podaní pána poslanca Michelka. Nebolo to inak, samozrejme, ani pri zrušení výberových konaní vo verejnoprávnych inštitúciách v koho podaní? Pani ministerky kultúry v rámci jej rezortu. Ministerka kultúry obnovila kultúrnu spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom. Isteže asi v rámci slobody prejavu a osobitne asi tolerancii k ruskému agresorovi. Neviem, ako to mám inak chápať. A treba si potom, samozrejme, pripomenúť celý návrh novely o zmene RTVS, čo nie je novela o zmene RTVS, čo je nový zákon a napriek tomu, že je tu zjavný rozpor s európskym právom, tak ten presadzuje naďalej pani ministerka a domnieva sa zjavne, že verejnoprávna inštitúcia má byť tá, ktorá bude hlásať len tú slovenskú kultúrnu pravdu, ako ju vníma ona sama. Treba, samozrejme, si spomenúť aj na odvolanie riaditeľky Bibiany a ustanovenie novej riaditeľky, svojej kamarátky z Kittsee. Toto je spôsob asi, ako treba odborne riadiť rezort ministerstva kultúry. Určite si treba spomenúť aj na Fondy na podporu umenia z podania pána poslanca Michelka, ktoré znamenajú, že namiesto odborníkov nám tu budú rozhodovať o kultúrnych projektoch politici. A tento zoznam nie je celý, ale ja som považovala za dôležité, si zopár týchto prešľapov pani ministerky pripomenúť, pretože po prejavoch predstaviteľov tejto koalície by mohli tieto prešľapy akoby upadnúť do zabudnutia. Z tých prejavov, ktoré sme si tu vypočuli, ja by som si dovolila pripomenúť prejav pána podpredsedu Andreja Danka, ktorý nám rozprával o demokracii a právnom štáte. Ale toto je zásadné nepochopenie. Demokracia a právny štát je o slobode, o slobode. Kde inde má byť sloboda ako na ministerstve kultúry? Kde inde naozaj máme cítiť rovnosť, toleranciu, rešpekt k ľudskej dôstojnosti? Kde inde ako na ministerstve kultúry? Vlastne by sme mohli povedať, že ministra kultúry keď nevidíme, nepočujeme, tak je to možno to najlepšie, čo pre kultúru má znamenať. Jednoducho kultúra si má žiť svojim vlastným životom. Umelci nás poslancov, vládu majú a môžu kritizovať. Chodíme do divadla, aby sme sa smiali, áno, aj na sebe, áno, aj na sebe. A keď tam seba vidíme, znamená, že to umenie to robí dobre. A keď sa nevieme na tom zasmiať, znamená, že sme nepochopili, že sme v slobodnej, demokratickej spoločnosti, že je to správne a dobré, že umelci sa cítia slobodní kritizovať vládu, kritizovať poslancov. Toto je cesta pre slobodnú, demokratickú spoločnosť. A už z tohto, by som povedala, jediného momentu by v kultúrnej demokratickej spoločnosti minister kultúry mal odísť. Že nedokáže zniesť kritiku, nedokáže prísť do divadla a vidieť a počuť kritiku. Keď toto nedokáže, nemôže byť ministrom kultúry. Ja som sa dozvedela od pána Andreja Danka, že my rozkladáme spoločnosť. Ale tí rozkladajú spoločnosť, kto do nej vnášajú nenávisť, tí rozkladajú spoločnosť, čo nie sú schopní uniesť slobodu ducha, tí rozkladajú spoločnosť, ktorí nie sú tolerantní, ktorí nemajú rešpekt k druhému. Minister kultúry by mal byť ten, kto sa nebojí pravdy. Minister kultúry by mal byť ten, kto sa nebojí odpovedať aj na otázky, ktoré sú nepríjemné. Osobitne ministerka kultúry by mala byť takým človekom. Ministerka Martina Šimkovičová ukazuje svojim každým dňom a každým svojim prejavom a konaním, že sa nemala stať ministerkou kultúry, a že by mala jednoznačne z tejto pozície odísť. Treba povedať, že SMER, sa o ňom vždy tak tradovalo, kradne, ale vie vládnuť, akokoľvek sa nám to niekomu môže páčiť alebo nepáčiť. Prvá časť zjavne platí. SMER robí všetko preto, aby sa kradnúť dalo. O tom bola novela Trestného zákona a o tom je aj zákon o strategických investíciách, aby tí, ktorí zákazky dostali, za to neniesli žiadnu zodpovednosť, aby sa tu kradlo dobre a bezpečne. Druhá časť, vie vládnuť. Toto určite neplatí. Fico už nie je ten, čo býval. Áno, Fico bol ten, ktorý nakoniec zobral Slovenskej národnej strane ministerstvo životného prostredia, pretože kradlo na ministerstve životného prostredia, pretože kradlo emisné povolenky, nemohol sa na to pozerať. Zobral ministerstvo životného prostredia svojmu koaličnému partnerovi. Dnes keď je kultúra vykradnutá, vyrabovaná, popretá, Robert Fico tomu tlieska. Je mu to jedno. Sociálna demokracia tu neexistuje v strane SMER. Asistencia HLASU tejto degradácii je symbolom a signálom, že nie je inou alternatívou. Áno, ja súhlasím s predrečníkmi, že spoločnosť je polarizovaná, je rozdelená. Ja som presvedčená, že slobodná kultúra je cesta. Cesta by pomohla našu spoločnosť spojiť. Jednoducho umelci sú slobodní, môžu sa kriticky vyjadrovať. Mali by mať ten priestor, aby nám pomohli našu spoločnosť spojiť. Jednoducho sloboda ducha, ja v ňu verím, cez slobodu ducha a cez slobodné umenie môžme naozaj našu spoločnosť vzkriesiť. Diktát, ktorý nám presadzuje ministerstvo kultúry v podaní ministerky kultúry, je nebezpečný. Ale takýto diktát v kultúre neexistuje, unisono kultúra neexistuje. Tento diktát je vymyslený a takúto kultúru na Slovensku nikdy nepresadíte. Slovensko sa dokáže ubrániť. A je to jasné už len tým, ako sa kultúrna obec bráni. Stodeväťdesiattisíc podpisov za pár dní. Môžete tu vymýšľať o tom, že je tam podpísaná možno Pamela Anderson, nech sa páči, nech sa páči. Spomínajte kľudne argumenty Bombica trestne stíhaného s medzinárodnými zatykačmi. Toto je vaša argumentácia? Toto používate? Stodeväťdesiattisíc podpisov, nech sa páči, kľudne, nech je tam aj desať vymyslených podpisov, stodeväťdesiattisíc podpisov z kultúrnej obce. Výzva premiérovi z kultúrnej obce z posledných dní po tom, čo tu bol takzvaný deň kontroly na ministerstve kultúry. Hneď následne na to sa kultúrna obec postavila a jasne dala odkaz ministerke ako aj premiérovi, a žiadala ich o ospravedlnenie sa za tieto výroky, ktoré zazneli na tlačovej konferencii. A jasne povedali z kultúrnej obce, pokým politici, najmä vy, pán premiér a pani ministerka kultúry, nebudete schopní prejaviť toleranciu a rešpekt k iným názorom a predstaviteľom menšín, naša spoločnosť bude vedená do kultúrnej ničoty, nenávisti, polarizácie a záhuby, a to s vami na čele a aj s pani ministerkou kultúry po vašom boku. Toto je zrkadlo, ktoré nám dáva kultúra a je dôležité, že nám ho dáva. A ja som presvedčená, že kultúra toto prežije, pretože v demokratickej spoločnosti sme a dovolím si reagovať aj na slová pána podpredsedu Blahu a podpredsedu Danka. Áno, máte pravdu, prehrali sme voľby parlamentné, aj prezidentské, je to pravda. Pravdou tiež je, že tá prehra nie je veľká. Ste tu v pomerne tesnej väčšine. Áno, máte pravdu, váš kandidát v prezidentských voľbách dostal 1 400 000 hlasov. Náš kandidát dostal 1 200 000 hlasov. To nie je veľký rozdiel. Áno, je to rozdiel 200 000 hlasov. Je to pomerne dosť, ale súčasne nie príliš veľa. Len to ukazuje, že spoločnosť je polarizovaná, je rozdelená. Ale keď budete dupať kultúru, nie je to cesta pre to, aby sme z tejto polarizácie vyviazli. Strana Sloboda a Solidarita osobitne pri tomto návrhu sa cíti poctená, že sme mohli priložiť naše podpisy k návrhu na odvolanie ministerky kultúry. Strana Sloboda a Solidarita už to má vo svojom názve, pre nás sloboda je kľúč a tam, kde slobodu hľadáme a vždy bude mať miesto a musí mať miesto, je Ministerstvo kultúry. Preto určite všetci naši poslanci a poslankyne budú hlasovať za odvolanie ministerky kultúry, ktorá sa nikdy ministerkou kultúry nemala stať. Ďakujem pekne. (Potlesk v sále.)