Mária Kolíková — vystúpenie v rozprave, 12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyne, páni poslanci, keďže som bola vyzvaná, aby som povedala niečo aj k tej právnej časti, (reakcie z pléna a potlesk) veľmi rada. Áno, môžem povedať, čo si myslím ako právnička o vážnom probléme právnom. Keď ste povedali, že nijak to nesúvisí s vierou, tak si povedzme, sme v demokratickom a právnom štáte, rešpektujeme ústavu, medzinárodné záväzky, tak prečo je tu problém s tým, čo navrhujete. No, právne je to problém preto, lebo v ústave máme zakotvené napríklad zákaz diskriminácie, to znamená, inak nazerať na ľudí, ktorí môžu byť iní, a tu vidím problém, že toto je zásadné iné správanie sa k ľuďom, ktorí sú transrodoví. Pretože keď zabezpečíme takúto právnu úpravu, tak im zásadne zasiahneme do ich životov a meníme to, čo už dnes zásadne majú, lebo vy viete, však to chcete zmeniť vlastne touto právnou úpravou. Zasiahneme im do ľudskej dôstojnosti, to máme priamo garantované v ústave, to znamená, ľudia majú právo žiť podľa svojho najlepšej viery a presvedčenia, ak nikomu inému do iného života nezasahujú a priamo to súvisí s ich identitou, tým, kým sú, a ak im do toho štát zasiahne, a to zásadne spôsobom, že potom sú v takej úzkosti, že si siahajú na život, a to súvisí práve s týmito transrodovými osobami, tak určite je právo na ľudskú dôstojnosť mať právnu úpravu, ktorá ľuďom umožní, ak sú vlastne v takomto rozpoložení zložitej rodovej identity umožniť im, aby sa z nej vymanili. A nielen, aby sa z nej vymanili, by som povedala medicínsky, ale aby sa s nimi vymanili, z nej aj právne, aby sme ich proste prijali takými, akí sú. A súvisí to, samozrejme, aj s pojmom rodová identita ako pojmom, ktorý, či sa nám to páči, alebo nepáči, my už ho máme. Máme už v právnej úprave aj rod, máme ho aj priamo v zákone, aj v zákone o zákaze diskriminácií priamo už pracujeme s pojmom rod a tam spadá určite do tejto definície aj rodová identita. Či s tým súhlasíme, alebo nesúhlasíme, už to je súčasťou našej právnej úpravy. Už sme prijali medzinárodné zmluvy a dohovory, kde sme sa zaviazali aj k týmto ľuďom pristupovať tak, aby ľudskú dôstojnosť mali. Môžem teraz spomenúť tie dohovory, ktoré sú nám najznámejšie. Dohovor, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tam sme našli nespočetné množstvo už rozhodnutí, ktoré súvisia práve aj s tým právom týchto ľudí mať aj v občianskom preukaze aj ich meno, aj ich rodné číslo, ktoré im umožňuje začleniť sa do spoločnosti. Vzdelávať sa. Mať plný spoločenský aj pracovný život, ktorý vedia títo ľudia realizovať. Ja si teraz nespomínam presne na názov toho prípadu, ale keďže sa blížim k päťdesiatke, už to je naozaj dávno a to som študovala ešte právnickú fakultu, takže to som bola naozaj taký mladší ročník a už vtedy, si pamätám, že bolo rozhodnutie proti Francúzsku na Európskom súde pre ľudské práva, kde Francúzsko prehralo a súviselo to práve s právnym uznaním osôb, ktoré prechádzali takouto tranzíciou. Takže to si len pamätám, že proste tých rozhodnutí určite je nespočetne veľa, ktoré súvisia s právom týchto osôb, aby sme ich nediskriminovali, aby sme im umožnili začleniť sa do spoločnosti a... takže právne váš návrh nijako neobstojí. Ak by nebodaj sa našla väčšina v tomto parlamente, som presvedčená o tom, že by mal byť úspešný aj návrh na Ústavnom súde a takýto návrh by tu bol zmietnutý zo stola pre neústavnosť s ústavou aj s medzinárodnými záväzkami a ak by sa nebodaj by sme sa tu zastavili, tak určite by sme na Európskom súdnom dvore mali problém. Tým, že sme členský štát Európskej únie, sme sa zaviazali aj ku Charte základných práv a slobôd, to znamená je ich priamou súčasťou, aj k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, aj to vlastne patrí už teraz k tomu, že to máme rešpektovať ako členský štát Európskej únie. Ten zoznam tých, by som povedala, tých nástrojov, ako zamedziť tomu, aby takáto právna úprava bola súčasťou nášho právneho poriadku, je nespočetne veľa a zavarili by sme si určite ako členský štát Európskej únie. Ale ja si nemyslím, že toto je jazyk, ktorému, ktorý by vás zastavil, a preto som si dovolila nemať takýto právny vstup, pán poslanec Vašečka, pani poslankyňa Záborská, lebo si myslím, že takýto vstup ste očakávali od nás všetkých. Očakávali ste, že teraz budeme rozprávať o všetkých možných rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora, Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne spomenúť zopár rozhodnutí z Ústavného súdu, ale vy o nich viete, ja sa domnievam, že vy o nich máte vedomosť. Vy viete, že to je problém, a napriek tomu sem prichádzate s týmto návrhom. A preto ja jediné, čo naozaj môžem vidieť, že ten dôvod je, že súvisí s vašou vierou. Neviem to nikde inde nájsť, lebo vy tieto argumenty poznáte, veď tu nie ste prvýkrát s týmto návrhom, už ste si to niekoľkokrát vypočuli. To znamená, zjavne právne argumenty vás nezaujímajú, vás nezaujímajú zábrany, ktoré sú v dohovoroch na ochranu ľudských práv a slobôd. Zjavne tu sú pojmy a slová, ktoré nepadajú na úrodnú pôdu. Neviem, ako to mám inak povedať. Takže je zbytočné, aby odo mňa ako bývalej ministerky spravodlivosti tu zaznievali právne argumenty. Lebo ja to teraz nerozprávam pre seba, nerozprávam tu pre sociálne siete, ja som úprimne tu vystúpila, lebo prehováram k vám. Lebo si myslím, že tým, že sem prichádzate s týmito návrhmi, týmto ľuďom ubližujete, že to nie je ako bežný návrh v iných prípadoch, že sa tu spolu kárame, že sa proste nezhodneme, ale tým, že prichádzate s týmto návrhom, ubližujete práve tejto skupine ľudí. Už tým, že sem prichádzate s tým návrhom, ich traumatizujete, ubližujete im. Jasne hovoríte, že neuznávate, že tí ľudia môžu mať takýto problém. Nie ste ochotní vlastne im vyjadriť rešpekt. To je jasné, že proste tým, že sem prídete, predložíte ten návrh, tak otvárate ich rany. Že ich nevieme prijať v spoločnosti. Proste tak to je a je zbytočné vlastne podľa mňa zjavne vám tu hovoriť právne argumenty. Nepočúvate na nich. Nemôže to byť o tom, že by ste ich nepoznali. To tak nie je. Tak ja neviem, ako vás zastaviť. A teraz ja vás nechcem zastaviť pri výkone vášho slobodného mandátu, veď, samozrejme, každý sem môžme prísť s čímkoľvek, ale ma to trápi, ma to proste bolí, že sem prichádzate a ľuďom, ktorí sa tu nevedia brániť, ubližujete. Tak si myslím, že asi, asi nerozumiete, že toto sa tu naozaj deje, lebo ja si nemyslím, že ste zlomyseľní ľudia, že chcete, aby sa naozaj niekto trápil. Nemyslím si to. Naozaj si to nemyslím, osobne si to nemyslím, že je taká pani poslankyňa Záborská. Naozaj si to nemyslím. A preto hľadám spôsob, ako sa k vám prihovoriť, lebo ja si myslím, že proste existuje spôsob, cesta, že vieme spolu stáť na jednej barikáde. A tu by som chcela, aby sme sa spolu postavili, aby sme našli slová, v ktorých sa stretneme, aby sme našli slovník, v ktorom sa stretneme, aby sme pochopili, že nemáme možno používať niektoré slová, lebo tie sú pre vás nezrozumiteľné, tak ja hľadám ten slovník, hľadám tú cestu, aby sme zamedzili, aby sme zamedzili tomu utrpeniu ľudí, ktorí si to proste nezaslúžia a nevedia sa brániť, tak hľadám ten spôsob. Tak som použila zopár právnych argumentov, ale nemyslím si, že to je cesta. Ďakujem pekne. (Potlesk.)