Mária Kolíková — vystúpenie v rozprave, 12. schôdza

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovolím si uviesť zopár slov k návrhu zákona, ktorý sa týka mimoriadnych opatrení k strategickým investíciám. Nebudem sa už venovať tej časti dôvodov a argumentov, ktoré súvisia so skráteným legislatívnym konaním, nebudem sa venovať ani tej časti argumentov, ktoré súvisia s vážnymi výhradami ohľadom protiústavnosti tohto návrhu zákona, osobitne čo sa týka práva vlastníckeho a tých častí, ktoré súvisia s vyvlastňovaním. Myslím si, že k tomu už bolo povedané dosť. Ja sa dovolím venovať tej časti, ktorá tu zatiaľ ešte nebola vôbec spomenutá a považujem ju za veľmi vážnu. Myslím, že nech akýkoľvek bude osud tohto návrhu zákona, tak určite to, čomu sa budem venovať, tak je takého zásadného významu, že je naozaj na úvahu, aby ak nebude stiahnutý celý návrh zákona, tak aspoň táto časť návrhu zákona bola jednoznačne vypustená. A týka sa zodpovednosti tej osoby, ktorá má byť štatutárom investora. A upozorním na § 21, tomu sa budem venovať v mojom vystúpení. Považujem za veľmi vážne výhrady, ktoré tu už boli vznesené ohľadom toho, že nie sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie. A aj keď sa tomu nevenujem, považujem za veľmi významné poukázať opätovne na tú časť vyjadrenia, ktorú mal pán poslanec Dostál, a k tej časti osobitne, ktorá sa týkala aj výhrad samotnej vládnej legislatívy. Tak keď samotný odbor na úrade vlády má veľmi vážne pripomienky zásadného charakteru k návrhu zákona, návrh zákona nevidela vôbec ani legislatívna rada vlády, tak je namieste, aby sa skutočne predkladateľ tohto návrhu zákona zamyslel, či naozaj je potrebné všetko tak rýchlo, pretože je otázne, prečo je to potrebné v takom rýchlom slede, keď je zrejmé, že žiadna transpozícia európskej smernice nám nehrozí, že by nám tu z toho plynuli nejaké škody, najmä ak by sme informovali o tom, že tu prebieha nejaké legislatívne konanie a že by išiel normálny návrh zákona do riadneho pripomienkového konania. Pretože to, že to ide všetko takto narýchlo, určite sa nedá povedať, že by dobré bolo, ale to, že to ide všetko narýchlo, tak jediný záver, ktorý viem z toho povedať, je, že by niečo bolo. A to niečo, sa domnievam, že s ohľadom na ten obsah je naozaj nebezpečné. Ja rozumiem tomu celému návrhu zákona tak, že poďme niečo urobiť, nech stojí diaľnica, nech stojí most a nech stojí nemocnica a je jedno, za akých okolností sa urobí, a je jedno, či bude pri tom vzniknutá nejaká škoda, pretože postavíme to celé tak a postavíme celú právnu úpravu tak a tak znie § 21, že nikto tu za to neponesie zodpovednosť. Áno, dobre počujete. Štatutár investora neponesie žiadnu zodpovednosť. Tak je napísaný § 21 tohto návrhu zákona. To znamená, je napísaný tak, že celá škoda je na bremenách štátu. Celá škoda. To znamená, tu neplatí nič. Neplatí tu žiadna zodpovednosť ohľadom toho, aké kroky bude robiť štatutár. Veď jedna vec je, že projekt je významný a nemocnica má stáť alebo most má stáť alebo diaľnica sa má postaviť, ale veď je dôležité, ako sa postavia, aké kroky budú k tomu vedené. Či tu nebude nejaký konflikt záujmov. Veď tu budú nejaké projekty, z ktorých si bude ten štatutár vyberať, a bude robiť vážne rozhodnutia. Naozaj vážne rozhodnutia. Je nám naozaj jedno, ako sa to urobí? Je nám to naozaj jedno? To znamená, že celá civilnoprávna zodpovednosť, ktorá súvisí s krokmi štatutára, sa tu celá vypúšťa. Tá celá právna úprava v § 21, ja, prepáčte, ja si dovolím paralelu, ale mne to naozaj pripomína v tomto prípade ako amnestiu trestne stíhaných osôb v tej hanebnej novele Trestného zákona, kde sme namietali, že takto postaviť novú právnu úpravu to mohol naozaj len advokát trestne stíhaných osôb. A ja tu mám naozaj vážnu, vážne podozrenie, že túto právnu úpravu napísal advokát štatutárov investora. Že napísal to tak, aby nemohli niesť vôbec žiadnu zodpovednosť za akékoľvek predražené projekty, projekty, ktoré nemusia byť dobré s ohľadom na, na kvalitu tých projektov, pretože je zjavné, ako keby štátu záležalo na tom, nech to stojí, ale je jedno, ako sa to postaví, ako to bude realizované, či nebudú predražené napríklad servisné zmluvy, ktoré s tým súvisia. A žiadna zodpovednosť. Ako máme očakávať, že bude vybraný dobrý projekt a že dobré kroky budú robené zo strany štatutára? Čo ho bude viazať? Aké tam má limity? Ja sa obávam, že takto, takéto vypustenie akejkoľvek civilnoprávnej zodpovednosti znamená, že je spochybnená aj trestnoprávna zodpovednosť. Keď povieme, že čokoľvek urobí investor, lebo tak je postavená tá právna úprava, tak je to, ako keby to urobil štát. To znamená, ak urobí zlý krok investor, tak to znamená, že to urobil štát a že to urobil dobrovoľne a s jeho súhlasom. Ako to je tak absurdné! Takéto niečo dať do zákona! A to sa naozaj môže len stať, keď sa to robí rýchlo, aby sme si to nikto nevšimli, lebo na toto sme to ani nemali čas sa na to pozrieť. Venujeme sa tu otázke, že je zásadne zasiahnuté do vlastníckeho práva ľudí, no je. Venujeme sa tu otázkam, že to ide strašne rýchlo a prečo. Ale... ale už nemáme čas sa venovať tomu, že vlastne ten, kto ponesie zodpovednosť za realizáciu, tak ju nebude mať ale že vôbec. Vôbec. A ja sa pýtam prečo. To znamená, že táto koalícia už nemá ľudí, ktorí by robili štatutárov? Alebo si pripravuje ďalší priestor na to, aby tie projekty boli jednoznačne predražené, ale nemohlo, nemohla sa nijakým spôsobom tá zodpovednosť voči nim vyvodiť? Prečo je to takto? Ja ako, ja neviem na to nájsť naozaj žiadnu odpoveď, prečo nechceme, aby štatutár niesol nejakú zodpovednosť. Prečo to nechceme? A podľa mňa absolútne nesedí akékoľvek vyjadrenie aj z úst premiéra, ktoré by súviselo s tým, že nemôžeme nastaviť predsa právnu úpravu tak, aby sa tu človek bál robiť rozhodnutia. No tak keď niekto sa bojí robiť rozhodnutia, no tak nech nerobí štatutára, investora. Ja si myslím, že pán poslanec Vážny by vedel k tomu niečo povedať ako bývalý štatutár naozaj štátnych organizácií, že jednoducho kto sa bojí, nech nechodí do hory. Jednoducho veď nám nejde hádam len o to, aby sme urobili projekty, aby tá nemocnica stála a je nám jedno aká. Ja verím tomu, že na tomto máme zhodu aj s navrhovateľom. Tu hádam nejde len o to, aby tá nemocnica stála, ale aj je dôležité to, ako sa bude realizovať. Že proste sa nechceme predsa, predsa nechceme rezignovať na profesionalitu výkonu štatutárov. Ja, ja chcem uveriť tomu, že toto nechceme, že predpokladáme nejaký profesionálny výkon, nejaké dodržiavanie zákonných pravidiel, že jednoducho keď dôjde k zjavnej škode, pretože ten štatutár profesionálny nebol, že je tu možné vyvodiť nejakú zodpovednosť. Veď aké potom rozhodnutia budeme očakávať od štatutárov? A ja akokoľvek som si pozerala aj § 21, ja som upozorňovala aj pána poslanca Vážneho ešte pred mojím vystúpením, že je tu takéto ustanovenie. A dostala som otázku, že či sa to dá nejak upraviť, no nedá sa to upraviť, pretože my už máme teraz nastavenú zodpovednosť, či je to Obchodný zákonník, ale, samozrejme, aj trestnoprávnu zodpovednosť, ako my tu nepotrebujeme teraz nejak vyberať ako z... a robiť imúnneho štatutára zo zodpovednosti pri realizácii takýchto projektov. Neexistuje na to absolútne žiadny dôvod. A dôvodová správa, ja som si pozrela dôvodovú správu a nenašla som k tomu nič. Nič! K takejto vážnej imunite pre štatutárov budúcich investorov pre takéto významné strategické investície. A domnievam sa, že ak necháte takúto imunitu pre budúcich štatutárov, tak to bude znamenať, že jednak môžme očakávať predražené projekty, ale prepáčte, ale naozaj projekty, ktoré nebudú dobré a môžu nakoniec ohroziť naše zdravie a naše životy, pretože budú vybrané zlé projekty. Pretože nič nebude hatiť tých štatutárov pri rozhodnutiach. A ja čakám, pán navrhovateľ, že sa k tomu vyjadríte a jasne vysvetlíte, prečo v tomto rýchlom konaní potrebujeme takéto rýchle riešenie pre zbavenie sa akejkoľvek zodpovednosti štatutárov investorov. Ďakujem pekne.