Mária Kolíková — vystúpenie v rozprave, 9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa Plevíková. Naozaj si vážim, že ste vystúpili, lebo si myslím, že je dôležité si povedať vzájomne, ak máme nejaké obavy alebo, alebo z čohokoľvek čerpáme, čo nám môže možno brániť potom vysloviť aj podporu pre takýto návrh. Takže vážim si to, že ste vyslovili vaše obavy aj, aj kritiku. Najprv k tomu procesu. Ako ministerka spravodlivosti, si dovolím objasniť, ako ministerka spravodlivosti som navrhovala veľkú zmenu Trestného zákona, kde už v prvom návrhu som navrhovala redefiníciu znásilnenia. Následne na základe pripomienkového konania aj k tejto časti, k tejto skutkovej podstate novej, ktorú som navrhovala, k zavedeniu súhlasu, boli pripomienky a po týchto pripomienkach aj od koaličných partnerov som opakovane vlastne pozmenila tú právnu úpravu, reagovala som na tie pripomienky a práve aj na pripomienky koaličných partnerov som to dala znovu do pripomienkového konania. To znamená, ten návrh, ktorý išiel druhýkrát do pripomienkového konania, kde som riešila naprieč, proste bola to naozaj veľmi vážna, rozsiahla zmena. Ako naozaj to v niečom sa dá povedať, že nebolo to nový Trestný zákon, ale vo veľkej miere menil mnohé v tom Trestnom zákone. Preto si dovolím trošku ešte sa vrátiť ku kritike, aj čo navrhla vaša koalícia v skrátenom legislatívnom konaní, vlastne to je fakticky nový Trestný zákon, hej? To je menenie naozaj vlastne základných premís, na ktorých stojí Trestný zákon, ktorý ste vy priniesli. A to som považovala za hanebné a teraz to nie je ani kritika voči vám, ale voči ministrovi spravodlivosti, že taký zásadný návrh doniesť a neurobiť nič pre to, aby ho prediskutoval v rámci širokej odbornej verejnosti, považujem jednoducho za hanebné. Ale to, to nie je vaša zodpovednosť. To je jeho zodpovednosť. Ja vám chcem len povedať, že ja som dvakrát proste ten veľký návrh dala do pripomienkového konania, lebo som videla po prvej debate, ktorá prebehla v rámci riadneho pripomienkového konania, kde ten návrh bol niekoľko mesiacov. Ja som na základe tých pripomienok, ktoré prišli, znovu ich zapracovala do toho návrhu. A keďže som videla, že je to obrovská debata, a to som teda nemenila ani premlčacie lehoty, ani som si nedovolila zasiahnuť proste zásadne takýmto spôsobom do, do vlastne skutkových podstát naprieč Trestným zákonom, to som proste neurobila. Ale videla som tú citlivosť, že je to vlastne, je to ako keby už nový trestný kódex v niečom, proste mnoho vecí sa menilo, že je dôležité, aby sme mali vzájomne jasno jednak medzi odbornou verejnosťou, ale aj širokou verejnosťou, čo vlastne ideme prijať. A súviselo to aj s trestným činom znásilnenia a podmienkou súhlasu. Takže po prvé nie je pravda, že by som nenašla zhodu medzi koaličnými partnermi, práve preto, že som ju hľadala, ale nie len s nimi, ale aj naprieč odbornou verejnosťou, tak som to dala druhýkrát do pripomienkového konania a znovu tam bola tá redefinícia, takže bola tam dvakrát. Práve preto, že som hľadala zhodu a našla som ju. Takže som aj presvedčená, kebyže ja ako ministerka spravodlivosti pokračujem ďalej v danej vláde, prídem sem s návrhom, kde toho bude súčasťou a bude to schválené. A bude tam potom schválená aj naozaj restoratívna justícia, o ktorej hovoríte, ale tam nemáte. Bude tam naozaj aj podpora pre ľudí, ktorí tu restoratívnu justíciu robia, a bude tam množstvo ustanovení, ktoré majú naozaj napomôcť vzťahu medzi páchateľom a poškodeným a ktoré majú naozaj viesť k náhrade škody. Pretože to, bohužiaľ, v tom Trestnom zákone, ktorý ste vy schválili, nie je. Takže k znásilneniu keď sa vrátim, nie je to pravdou, že som nenašla podporu, a nie je to pravdou, že by som to nenavrhovala. Vždy ja som to navrhovala a podporu som našla. K ministrovi spravodlivosti Karasovi, podľa mňa tam bolo veľmi zásadné nepochopenie. Ja som si iba vypočula všetky jeho debaty, ktoré mal práve k tejto časti, hovoril, že to tam má, ale nemal tam tú redefiníciu. Myslím si, že sa možno trošku prejavilo, že mal veľmi dôslednú a hĺbkovú prax v oblasti obchodného práva a nie až tak trestného práva, a že tam došlo k nepochopeniu a neznalosti definície toho, čo je súhlas poškodeného v časti o poškodenom. Aj tu ja navrhujem vlastne upraviť, lebo podľa mňa to priamo súvisí a vlastne vyplynulo to zo všetkých tých debát aj s odbornou verejnosťou, že je dôležité, osobitne keď, keď chceme dostať vlastne tú podmienku súhlasu do trestného činu znásilnenia a iných foriem sexuálneho násilia, lebo znovu sa vraciam k tomu, nechcem, aby sme sa bavili iba o ženách. Nie sú to, tými obeťami nie sú len dievčatá a ženy, sú tam aj chlapci, aj muži sú tam a musíme ich tam, musíme ich chrániť. Nie ich, áno, v pomere tých obetí ukazuje sa, že nie je ich toľko, ale hádam tá početnosť nám nezabráni, aby sme chránili všetky obete. A preto hovorím, naozaj sú to naši vnuci, naše vnučky, chráňme ich, urobme pre to niečo. Ja vás dôsledne žiadam, prosím. Takže, pani poslankyňa, skutočne som sa o to snažila. Mala som aj zhodu, mala som zhodu naprieč tou koalíciou, našla som ju podľa mňa v tej definícii, ktorú som navrhovala. A pri ministrovi spravodlivosti Karasovi myslím si, že došlo k nepochopeniu, lebo keď si pozriete aj tie jeho verejné vyjadrenia, tak tvrdil, že to tam má. Že to podľa neho je obsiahnuté v tom, že sa menila definícia toho, čo je súhlas poškodeného. Ale to bolo nepochopenie, hej, to proste bolo naozaj zásadné nepochopenie. A neviem, kto mu to poradil alebo kto mu to takto vysvetľoval, ale bolo to nepochopenie. Myslím si, že potom po tých prvých úvodných debatách na to prišiel, keď vydal takéto verejné vyhlásenia, že to nie je toho súčasťou. Takže toľko vlastne k, by som povedala, k týmto, k tomuto nedorozumeniu, ktoré tu nastalo pri ministrovi Karasovi. A teraz k tomu objasňovaniu trestných činov a k dôkaznej situácii, som veľmi rada, že ste to vybrali a že ste to povedali. Áno, máte pravdu, že počas debát s vyšetrovateľmi táto otázka bola na stole. Ako máte úplnú pravdu, aby som povedala ako pri akomkoľvek trestnom čine, kde je zrejmé, že je zložitejšia dôkazná situácia, lebo tá dôkazná situácia bude zložitejšia. Ale ja sa vrátim znovu aj k tomu, čo už dnes máme v Trestnom zákone. My tam už dnes máme hrozbu násilia, no tak keď máme hrozbu násilia, to tiež je zložité dokázať. Ako, ako dokážete hrozbu násilia? To znamená, že to násilie nebolo, len došlo k vyhrážke. A preto, ja to aj pripomínam, my už teraz máme v Trestnom zákone aj samostatný trestný čin vyhrážania, že niekto niekoho núti niečo spraviť pod vyhrážkou. A teraz, či k tej vyhrážke došlo, alebo nedošlo, no tak nemáme súčasťou Trestného zákona, že za vyhrážku považujeme, len ak tá vyhrážka bola daná vyhrážkou s podpisom u notára, hej? Akože máme jasný dôkaz, naozaj sa mi vyhrážal, aha, podpísal to pred notárom, tak no, samozrejme, nikdy ten páchateľ tak to neurobí. Hej, však ja hovorím, možno trošku sa vám zdá absurdný príklad, lenže my vzájomne si ctíme proste rešpekt a dôstojnosť človeka. A nechceme, aby niekto bol donútený k niečomu bez jeho súhlasu. A ja som presvedčená, že my tu máme naprieč zhodu, nechceme, aby niekto bol donútený k sexu bez jeho súhlasu. Máme na tom zhodu, ja som o tom presvedčená, že ju máme. A preto vravím, aj dnes tá hrozba násilia sa vlastne dokazuje, samozrejme, že sa veľmi ťažko dokazuje, ale máme ju tam, hej? V tom máme jasno. A pri tej hrozbe násilia, na čom to spadne, je, že je zrejmé dnes aj v tých prípadoch, ktoré sú, nedala obeť súhlas. Ale to nestačí. To nestačí, musí byť preukázané, že tá hrozba tam násilia bola. Inak vlastne dnes, dnes vlastne aj keď už viete, že tá obeť k tomu súhlas nedala, napr. zamrzla tam, hej? Nebolo jasne preukázané, ako presne v čom spočívala tá hrozba násilia, ale je jasné, že nebol tam súhlas. Neviete toho páchateľa, ani voči nemu vzniesť obvinenie. A, ale súčasne sa opätovne vraciam k tomu, tá hrozba násilia tiež je tam medzi tými osobami, ktorá zaznela, a tiež je to ťažké dokázať. A v tom máme a tam, tam sa spolu nesporíme, že je problém v dôkaznej situácii. No je, samozrejme, že je. Je, je. Takže ja len, nehľadajme, prosím, problém v tom, že bude zložitá dôkazná situácia, áno, bude, veď ja nehovorím, že nebude a to priznávam. Bude. Ale určite, určite nedôjde k tomu, že bude odsúdený páchateľ preto, lebo on tvrdí niečo iné, ako tvrdí tá obeť. To určite nebude stačiť, hej? To určite nebude na odsúdenie páchateľa stačiť. Jednoznačne. Takisto ako pri iných takýchto podobných skutkoch, bude tam určite znalecké dokazovanie, celá skutková situácia, ktorá tomu predchádzala, a napríklad aj vyjadrenie osôb, ktoré tých, tie osoby poznajú a napríklad vedia, že tá osoba nemala záujem o žiadne zbližovania sa, napríklad, napríklad, že proste musí tam byť sled udalostí, z ktorého je zrejmé, že toto je toho výsledkom, a ten sudca, ktorý takéhoto páchateľa odsúdi, no tak musí byť presvedčený, že je páchateľ. V pochybnostiach v prospech. Takže tá situácia dôkazná ľahká nebude, ja, ja to priznávam, že nebude. Ale ak máme spolu zhodu, že nechceme, nechceme, aby dochádzalo k sexu bez súhlasu druhej osoby, tak je dôležité to do Trestného zákona dostať. Ďakujem veľmi pekne a ja budem rada, keď budete reagovať, a ja preto vždy rada takto vystúpim, spôsobom, aby ste mohli na mňa reagovať. Nechám to na vás a som veľmi rada, že ste akékoľvek vlastne obavy aj teraz vyjadrili, aby sme si to mohli spoločne takto aj verejne povedať. Ďakujem pekne.