Robert Kaliňák — vystúpenie v rozprave, 9. schôdza

Ja by som v tejto otázke zahlásil konflikt záujmov (povedané so smiechom).Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Skúste odpovedať, ako by odpovedal Robert Fico.Kaliňák, Robert, podpredseda vlády SR a minister obrany SR Áno. Ja by som mu pripravil nasledovný materiál. (Smiech v sále.) V zásade treba, treba povedať, že pred chvíľkou skončil Výbor Národnej rady pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, kde som mal možnosť o tomto rozprávať. V zúženej forme môžem informovať aj vás. Každé stavanie obrannej stratégie a obranného mechanizmu pre konkrétny štát vyplýva z jeho skúseností a momentálne máme možnosť z pohľadu konfliktu na východe od našich hraníc vidieť množstvo nových informácií, ktoré tu pred niekoľkými rokmi neplatili. Pred desiatimi rokmi by ste sa dočítali v odbornej literatúre, ktorú produkovalo ministerstvo obrany bez ohľadu na politické obsadenie, že už nebudeme nikdy potrebovať delostrelectvo, že nebude potrebné tankové vojsko. Aj z toho dôvodu došlo k redukcii slovenského tankového vojska, ktoré boli na úrovni zhruba 500 kusov tankov pri vstupe do NATO k tým sedemnástim funkčným, ktoré vlastne sme mali teraz. A teraz už je ich trochu viacej, pretože medzičasom prišli prvé nemecké Leopardy. V každom prípade platí, že tá doktrína sa otáča na základe skúseností, ktoré prichá... pri... privážajú nové konflikty. A dôvod, pre ktorý dnes to všetci vidíme, aj niekto, kto sa nevenuje pravidelne obrane, že ten dôraz na pozemnú, pozemnú silu je evidentný v rámci konfliktu, ktorý sa odohráva na Ukrajine. A prečo to tak hlavne je? Tá otázka je, že žiadna, žiadny z účastníkov, ani Rusko, ani Ukrajina nezískali tzv. nadvládu, vzdušnú nadvládu nad daným územím. Preto vlastne hlavná tá časť je sústredená na pozemné vojsko. Z toho nám vyplýva, že ak chceme niekedy ochrániť Slovensko spôsobom, ktorý by zodpovedal článku 3 Severoatlantickej aliancie, to znamená, musíme najprv byť schopní chrániť vlastné územie sami, a mali by sme sa pohybovať na nejakej formule 30 + 30, čiže 30 plus 30 dní aj so zásobami, aj s výbavou, aj so všetkým, aby sme boli schopní nejakým spôsobom odolávať, je potom evidentné, že musíme teda ísť taktikou nevpustenia nepriateľa na naše územie, ktoré najprv je potrebné zabezpečiť tým, že mu nedovolíme, aby mohol mať vzdušnú prevahu na našom území. Ani štrnásť F16-iek a ani osemnásť, ani dvadsať štyri nemusí byť schopné toto zabezpečiť. Preto vlastne najväčšou ochranou je vždy protivzdušná ochrana. Bývalá vláda vyrokovala, myslím, jeden začiatok nejakého nákupu s izraelskou firmou, systém sa volá BARAK a tento systém je systém stredného dosahu. Zároveň spustila diskusie s poľskou stranou pre systémy krátkeho dosahu, to je ale priamo, by som povedal, na bojisku, nie je to protiraketová ochrana. A my prehodnocujeme ešte ďalšie dve ponuky, ktoré prišli z Nemecka a ešte je otázka kórejskej ponuky, ale na konci dňa sa veľmi rýchlo rozhodneme. Ale našou prioritou vlády, o ktorej presviedčam aj pána predsedu vlády, je, ak má mať Slovensko niečo masívne, musí to byť protivzdušná obrana. Len vtedy dokážeme sa spoľahnúť na geografický reliéf Slovenska, na pripravenosť našich pozemných síl a ďalších možností, ktoré ukazujú na Ukrajine, aké dôležité to je, aby súper nemal túto vzdušnú nadvládu. A práve ten systém má byť pokrytý minimálne šiestimi batériami stredného doletu, ale dvoma, troma aj dlhého doletu, ktoré reprezentujú systémy, ako je napríklad Patriot alebo IRIS-T. A preto vlastne vznikla tá diskusia, ktorá hovorí o tom, že ideme cestou bojových vrtuľníkov, ktoré boli pravicovou vládou vrátane strany Sloboda a Solidarita odstránené z výzbroje a boli uzemnené s odôvodnením, že už nie je treba bojové vrtuľníky, a keď sme varovali vtedy, že odstránenie bojových vrtuľníkov je vždy lacná záležitosť, ale navrátenie spôsobilosti, ktorá je raz stratená, je extrémne drahé. A dnes presne stojíme pred touto otázkou. A preto my dávame na váhu, že bez pochyby vrtuľníky Viper sú dobré vojenské vrtuľníky predovšetkým určené v rámci útočných operácií, ale bez pochyby v šikovných slovenských rukách, je to dobrá aj obranná zbraň. Ale je to čerešňa na torte, na torte, ktorú upečenú jednoducho nemáme. Preto, keď hovorím, že tým základom našej obrany má byť tá klasická aj dnes všeobecne na tom uznávaná taktika nespustenia súpera do priestoru, tak to je kryté práve veľmi masívnym systémom protivzdušnej obrany. My sme o všetko prišli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)