Dana Kleinert — faktická poznámka, 61. schôdza

Ďakujem pekne. Pán Farkašovský, umenie odjakživa provokovalo, odjakživa reagovalo na okolie, odjakživa pohoršovalo, či holé ženy, holí muži, holí všetci. To jednoducho tak je. To ja neviem, kde je rok 2026. Vy rozprávate o tom, ako umenie nemôže pohoršovať, má byť pekné, ľúbivé. A pán Michelko, ja mám názor na to konkrétne umelecké dielo, kvôli ktorému teda vznikol tento návrh zákona. Ale nejdem ho tu ani vysloviť iba preto, z úcty práve ku slobode, ku slobode umeleckého prejavu, pretože my tu nie sme na to, aby sme na základe toho, či sa nám niečo páči alebo nie, navrhovali zákony. A takisto, ako vy ste dostávali dotácie z Fondu na podporu umenia a niekedy ste nedostali a boli ste nespokojní, tak aj mne sa stalo, že sme častokrát nedostali z Fondu na podporu umenia financie a boli sme nespokojní. Ale rozdiel medzi mnou a vami je ten, že ja som nešla ten Fond na podporu umenia zdeštruovať a vy áno, práve preto, že máte pocit, že vy máte práve tú mieru vkusu a to, že vy môžete vlastne povedať, čo sa smie a čo sa nesmie. Naopak, ja rešpektujem jednak hodnotenia odborných komisií a dvak rešpektujem slobodu slova. Tá a slobodu umeleckého prejavu. Tam je medzi nami tento rozdiel. Fond na podporu umenia, rovnako takto ste argumentovali, tak ako povedal pán Dostál, kde ho máme teraz? Zlikvidovaný na kolenách. A teraz, čo tu máme? Akú kvalitu? Kvalitné ohňostroje na Malte? Kvalitnú knižku Šiškači z AI? Alebo čo máme kvalitné? Lebo tento výbuch kvality neprišiel. To je ten problém. Problém. A potom tu máme návrhy zákona, kde sa budú trestať študenti vysokej školy len preto, že vám sa niečo nepáči, veď to nie je správne. Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa