Dana Kleinert — faktická poznámka, 61. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Reagovala by som teda na vystúpenie Jána Horeckého. Konkrétne tú jeho časť o slovenskej diaspore v zahraničí a o tom, ako práve tým, že im obmedzíme volebné právo, si robíme aj zle sami sebe ako my tu vnútri na Slovensku. Veľmi s tým súhlasím, pretože my týmto signálom, že im obmedzíme volebné právo, že nútime niektorých cestovať tisíce km, míňať financie, ktoré možno ani nemajú alebo si ich požičiavať, ak chcú teda svoje volebné právo uplatniť. Prípadne budú si musieť nechať oči pre plač, že nebudú môcť ísť, ak napríklad to bude tehotná žena pred termínom alebo nejaký kamionista na služobke. Tak my vlastne akože im skutočne bránime v tom, aby mohli preukázať svoj vzťah k vlasti, ktorý nám preukazujú denne a to častokrát aj finančnou pomocou. Častokrát sú práve v zahraničí ľudia, ktorí buď sa chcú vrátiť a priniesť nasporené financie domov a investovať, alebo sú to ľudia, ktorí tam sú úspešní. Máme na to predsa aj dáta, veď, žiaľ aj chvalabohu, ale hlavne žiaľ pre Slovenskú republiku. Práve tí šikovní odchádzajú preč a odchádzajú to aj kvôli vládam SMER-u, SNS, HLAS-u a tak ďalej. A tam v zahraničí sú úspešní a oni by sa radi vrátili aj domov, aj radi by tu investovali a my im vlastne hovoríme, že nás nezaujímajú. A ja si myslím, že už len keby sme sa z tohto finančného pohľadu na to pozreli, tak by sme si povedali, nie, nepôjdeme tým ľuďom obmedzovať volebné právo, nezrušíme im voľbu poštou, ale ak teda chcú ísť na ambasádu, tak im to pridáme a zároveň začneme rozmýšľať nad tým, ako môžu aj skúsiť voliť elektronicky, keďže v iných krajinách to už ide a sú to vlastne overené metódy. Takýmto spôsobom im iba hovoríme, že ich nechceme a to je vlastne smutné. Ďakujem. Poslanci