Dana Kleinert — faktická poznámka, 61. schôdza

Ďakujem pekne. Ty, keď si spomenula pána Mečiara, dávno ma tak oblialo, lebo spomíname si, ako to tu bolo za jeho čias hrozné. Mal pod kontrolou SIS-ku a unášali sa tu ľudia do zahraničia a iné desivé veci sa diali. No fuj, teda. Ale teraz teda je smutné, že tento človek sa tiež rehabilituje. No ale dosť bolo o ňom. Chcela som zareagovať na to, čo si spomenula, našu milú kolegyňu pani Veslárovú, ktorá práve častokrát hovorí, že namiesto toho, aby sme obmedzovali právo ľuďom voliť v zahraničí tým, že im nedovolíme voliť poštou, tak by sme sa možno mohli pozrieť na to, ako to bezbariérovo odbarierizovať budovy aj na Slovensku, aby ľudia s rôznymi hendikepmi mohli voliť bezbariérovo. A keď sa to koalícia zaštiťuje tým, ako majú byť voľby tajné a tak, tak ja sa pýtam, ako to potom je s ľuďmi nevidiacimi alebo s ľuďmi, ktorí napríklad niekde s asistentom dolu pod schodami pred volebnými miestnosťami musia voliť, alebo ľudia, ktorí sú v nemocniciach a prídu tam iní ľudia za nimi s urnami. Veď to je tiež nevyriešené, nie? A pozeráme sa pritom na úplne iný problém. Lenže tak, ako tu na teba reagoval aj pán Danko, on hovorí teda, že nedá sa, že teda je tá časť kampane a počas tej kampane už musia tí ľudia poslať poštu. No ale dalo by sa to urobiť, že samozrejme môžu poslať poštou ten volebný lístok, ale bude platiť posledné slovo, to znamená za plentou. Takže to rozšíriť a umožniť im dovoliť potom aj na ambasádach. A tí ľudia si to môžu aj po kampani rozmyslieť a potom posledný ten lístok bude platiť. To sa dá všetko v pohode vyriešiť, len sa nad tým niekto musí zamyslieť a v skutočnosti to urobiť tak, aby to ľuďom vyhovovalo. To sa všetko dá. Keď to vedia robiť v iných krajinách, tak to proste ide. Takže ja si myslím, že je tu iba naozaj otázka toho, že sa tu nezamýšľajú ľudia, ako urobiť servis pre občanov. To hovorím stále dokola. Pani