Zuzana Števulová — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Kolegovia, kolegyne, veľmi ťažko sa nadväzuje na kolegu Števa Kiša a ešte ťažšie sa rozpráva poloprázdnej sále parlamentu o zákone roka, v situácii, kedy vlastne o tomto zákone v podstate diskutujeme len my na strane opozície. A to je veľká škoda, pretože ako povedal Števo Kiš, my by sme chceli počuť tie riešenia a tú obhajobu od vás, najmä potom, čo tu zas máme ukážku jedného škandalózneho a protiústavného prístupu tejto vládnej koalície, tentoraz k zákonu o štátnom rozpočte. Ja len zopakujem, ako sme k tomuto došli. Zákon o štátnom rozpočte sem prišiel potom, čo sme si prekvapivo predradili zákon o rozpočtovej zodpovednosti, kde pán Karas, on je taký hitman ministra financií a tejto koalície, vždy donesie nejaký pozmeňovák alebo zákon, ktorým potrebujú vyriešiť situáciu. Spomeňme si na rentu generálneho prokurátora. Teraz tu máme v podstate celé to o zničenie rozpočtového provizória, jeho obrátenie naruby len preto, aby ste si zachránili kožu, a potom, čo ste si to predradili, obmedzili k tomu rozpravu, podali ste tento pozmeňovák, schválili ste si ho, tak ste nám predložili štátny rozpočet, ku ktorému vlastne neexistuje stanovisko jedinej relevantnej inštitúcie, ktorá by ho ocenila, ktorá by na ňom našla niečo pozitívne. A vy nič? Vy vlastne s tým ste ochotní pokojne žiť. Vás netrápi, že tento rozpočet je protiústavný, lebo do parlamentu mal dôjsť vyrovnaný rozpočet, to vás netrápi, lebo vy už ste si zvykli, že pravidlá sú asi pre iných. Že vy ich nemusíte dodržiavať. Vy prosto máte pocit, že pravidlá sú pre bežných ľudí a vy, keď ste vo vládnej koalícii, presne ako to bolo s tou päťdesiatkou v dedine, ako je to s tými majákmi, ktoré tu každý deň sa predierajú napriek všetkému. Tak vy máte pocit, že pravidlá vás iba obťažujú, že vy ich dodržiavať nemusíte, lebo ako povedal kolega Ľupták, však s opozíciou by sa aj tak nedalo diskutovať o zmene. Tu je kolega Ľupták. S opozíciou by sa aj tak nedalo diskutovať o zmene zákona o rozpočtových pravidlách, tak ste sa prosto rozhodli, že pôjdete po svojom. Pán kolega, ale takto sa to nerobí. Takto sa to v parlamentnej demokracii prosto nerobí. Máme tu pravidlá, ktoré platia pre všetkých, na ktoré ste skladali inak váš poslanecký sľub tu na ústavu. A ten sľub nehovorí o tom, že keď sa mi to nepáči, tak prosto si spravím po svojom. Budem riskovať, že Ústavný súd mi to zruší, ale keď mi to zruší, tak sa poistím a postavím na hlavu rozpočtové provizórium. To nemáme takú ústavu, ani neskladáme taký sľub a pomerne často ho tu skladáme, dávajú ho nejakí náhradníci alebo navrátilci do parlamentu, tak, ak ste ho na prvý raz nepochopili, neprečítali si ho, tak bola tu príležitosť počas tých troch rokov opakovane si ho prečítať, pochopiť a porozmýšľať nad tým, že prečo tu vlastne sme. A čo máme dodržiavať? Naozaj to nie je o tom, že máte ísť valcom a napriek všetkému. Ale teda, keď dáme bokom ten škandalózny proces, ktorým nám tento zákon sem doputoval. Ja sa pýtam, že kde sú na vašej strane nejaké ambície posunúť túto krajinu k lepšiemu? Ja naozaj nie som ekonómka. Nebudem tu teraz hovoriť o nejakých číslach, deficitoch a neviem čom, ale prosto však, kolegovia, keď to všetci sledujeme, veď vy ste úplne rezignovali. Rezignovali ste na to, aby ste slovenskú ekonomiku pozdvihli, zlepšili, aby ste niečo urobili, aby sa tá blbá nálada, ktorá tu panuje, ktorá tu naozaj panuje, minimálne od zavedenia transakčnej dane, zlepšila. Prorazové opatrenia nikde. Nikde, napriek tomu, že ste to sľúbili. Pozdvihli, zlepšili, aby ste niečo urobili, aby sa tá blbá nálada, ktorá tu panuje, ktorá tu naozaj panuje, minimálne od zavedenia transakčnej dane zlepšila. Prorastové opatrenia nikde. Nikde, napriek tomu, že ste to sľúbili. A pre mňa je záhadou, že ako môžete niečo sľubovať a nakoniec nedoručiť. Však z tých prorastových opatrení by ste mali aj vy niečo. Každý by z toho niečo mal. A vy nie ste schopní vašim vlastným lídrom, ministerke hospodárstva, ministrovi financií a špeciálne premiérovi to zúčtovať a povedať im, že haló, že táto krajina potrebuje prorastové opatrenia viac ako čokoľvek. Vy nemáte vôbec žiadnu sebareflexiu? Nič na tejto strane nie je, že vy sa môžete pozrieť všetkým voličom na Slovensku, všetkým obyvateľom do očí a povedať si: „No tak sme nedoručili prorastové opatrenia. No tak sme celé leto si tu hovorili, že teda zrušíme, nezrušíme, zrušíme, nezrušíme transakčnú daň, tak nakoniec nezrušíme. Nevyšlo.“ Nevyšlo, no. Stalo sa. To je život. Áno, presne, no. Život. Život priniesol zjavne. Akože keby tá ekonomika Slovenska stála na takomto prístupe, že život priniesol, a keby tu neboli ešte ľudia, ktorí sú ochotní tu napriek vám tvoriť nejaké hodnoty, tak už by sme boli v tej kríze. Oni ich, tie hodnoty, tvoria napriek vám, ale dokedy ich to bude baviť? Dokedy? Ja sa pýtam. A to by ste sa mali pýtať aj vy a mali by ste sa pýtať vašich lídrov, že prečo žiadna z relevantných inštitúcií nedokázala tento rozpočet pochváliť. Postavil sa sem šéf NKÚ, povedal, že ani len absolútne nemali čas sa pripraviť a doručiť nám nejaké stanovisko. A minister financií tu na neho len zaútočil. Nie, že by sa vecne bavil. Nie. On tu prosto mu len vynadal, povedal, že veď oni majú dosť ľudí na svojom úrade, ale však to nie je o počte ľudí. Veď ten rozpočet má niekoľko stoviek strán, veď to si treba prečítať, to si treba navnímať, to si treba zrátať, to sa nedá spraviť za 5 minút. A vás to netrápi. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Všetci ostatní, že ukážte mi, že kto vlastne vôbec povedal z relevantných organizácií niečo pozitívne o tomto rozpočte. Ja neviem, vy ste niečo čítali? Že vy si myslíte, že toto je naozaj nejaké sprisahanie proti vám? Že tu opozícia ovládla… Lebo vy vládnete, pripomínam, ale asi opozícia tu ovládla všetky orgány. Všetky odbory, všetkých. A oni sa sprisahali a kritizujú tento rozpočet sociálneho zmieru a pozitívnych správ. Ja neviem. Mne to tak vychádza podľa vášho mlčania, že vy asi musíte si niečo takéto myslieť. Ale pozývam vás. Ďakujem, pán Ľupták, že ste na mňa dali faktickú, a pozývam aj ostatných kolegov a kolegyne z tejto strany, z koaličnej strany. Veď vyvráťte nám to. Prečítajte mi nejaké pozitívne recenzie na tento rozpočet a na to, čo navrhujete. Skúste sa sem postaviť a skúste to obhájiť. Nemusíte celý rozpočet. Ste možno, kolega, vy ste možno na niečo expert z toho rozpočtu, na nejakú oblasť. Však ste v nejakom výbore, neviem teraz si spomenúť. Alebo tu môj kolega, podpredseda výboru Bašistová, Šuca, by sa mohol postaviť a povedať, že prečo 113 miliónov pre SIS je odôvodnených, prečo je to hodnota za peniaze. Nemyslím si, že to tak je, ale kľudne polemizujme. Pozývam vás, chceli by sme to počuť, že čo si vlastne ľudia z tejto vládnej koalície o tomto rozpočte myslia. Ak teda v stredu za neho zdvihne aspoň 76 poslancov svoju ruku. Ja by som to chcela vidieť a myslím si, že o tom je parlament, aby sme tu diskutovali, aby sme si povedali, aký máme na to názor. Vymeniť aj nesúhlasiace stanoviská, však môžeme sa kritizovať, veď to zase nie je problém, veď preto sme opozícia a koalícia. Ale z tejto strany by som čakala aspoň niečo. Kolega Kiss tu spomenul tému, ktorá mňa osobne veľmi zaujíma, tie dojčenské úmrtia naozaj. Kde sú tie opatrenia? Však vláda to má ako jeden zo svojich ukazovateľov v tom rozpočte. Znižovanie dojčenských úmrtí. Čo ideme s tým robiť? Nevieme. Ja by som to rada počula. Naozaj. Možno od niekoho zo zdravotníckeho výboru, neviem. Tak vás pozývam, máte ešte dosť minút. Povedzte nám a hlavne verejnosti, ako vy vnímate a hodnotíte tento rozpočet. Lebo ja vám poviem, že za mňa, za mňa je to rozpočet lajdáctva. A rozpočet hrubej sily. Že mám pocit z toho, ako k tomu premiér pristúpil, že on prosto povedal, však nie je náhodou, že cez víkend sa vyjadril, že on obdivuje, že aký je Trump a Putin, akí sú frajeri. No jasné. Ono na tom obdivuje to, že si myslí, že najväčšie frajerstvo je prosto ísť hrubou silou, valcom, napriek všetkému, naprieč všetkým, kašľať na pravidlá. Ale to nie je frajerstvo. To je prosto, to je zneužitie sily. To vôbec nie je žiadna frajerina. To dokáže každý. To dokáže človek, ktorý je fyzicky zdatnejší, že rezignuje na akúkoľvek argumentáciu a namiesto toho zmláti svojho oponenta. A to dokáže premiér, ktorý absolútne zlyhal, nemá už žiadne nápady, energiu, nemá ľudí, ktorí by mu tie nápady dodali vo vzťahu k ekonomike a k rozpočtu, tak na všetko zlyhá a ide napriek pravidlám urobiť niečo protiústavné. To nie je frajerina, to je zlyhanie. To je naozaj, kolegovia, kolegyne, zlyhanie. A chcela by som počuť, ako toto vyvrátite, ako toto vyvráti samotný premiér, ktorý rezignoval na to, aby priniesol ešte čokoľvek pozitívne v tejto krajine, čokoľvek. A to je nesmierne, nesmierne smutné. Ale teda budem rada počuť niekoho, kto sa mi to tu pokúsi vyvrátiť, aj keď zatiaľ pri pohľade na tú tabuľu vidím, že asi sa nedočkám. S výnimkou vás, kolega. Ja vás oceňujem aj za to, že ste vystúpili. Podľa mňa to je dôležité. Nesúhlasíme spolu, samozrejme. To ešte musím doplniť, ale teda aspoň sme nahliadli do hlavy vás ako predstaviteľa koalície. No a ja by som sa teraz v tejto druhej časti chcela povenovať téme, ktorou sa zaoberám. Je to kapitola verejný poriadok a bezpečnosť, teda najmä téma rozpočtu Ministerstva spravodlivosti, Ministerstva vnútra a SIS. V rozpočte sa uvádza, že celkové výdavky na verejný poriadok a bezpečnosť, teda 2,3 % HDP, sú v porovnaní s krajinami Európskej únie, ktorá má priemer 1,8 % HDP, nadpriemerné. Polícia a hasiči sa na nich podieľajú takmer polovicou, súdnictvo a väzenstvo pätinou výdavkov. Až 30 % výdavkov na verejný poriadok a bezpečnosť nie je možné bližšie klasifikovať, čo je najviac spomedzi krajín Európskej únie, neviem. A tiež k tomuto, k týmto kapitolám sme tu zatiaľ veľa nepočuli. K ich odôvodneniu, k tomu, čo sa zlepší za tieto peniaze, čo nám posledný rok vášho vládnutia prinesie. Pripomínam len, že programové vyhlásenie tejto vlády znelo: lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Mali sme tu tiež minulý týždeň Víziu Slovenska 2040. Tiež sa týkala aj verejnej bezpečnosti, spravodlivosti, okrajovo právneho štátu. Má byť schválená parlamentom ako nejaká vízia, ktorú premiér chce pretlačiť. A ja sa pýtam, že čo z nej je vlastne preklopené do tohto rozpočtu? A neočakávam odpoveď. Nič vlastne. Vy tu na jednej strane pretláčate dokument SAV, ktorý sa má stať nejakou vašou vlajkovou loďou. Chcete v kampani o tom tvrdiť ľuďom, že toto idete robiť, a na druhej strane s tým tento rozpočet nekorešponduje. Naplno sa tak odhaľuje, a ešte ste si to tak naplánovali, že ja nerozumiem tomu, lebo ja keby som teda bola premiérkou, tak si to naplánujem tak, že keď dám jeden týždeň do parlamentu Víziu 2040 a druhý týždeň štátny rozpočet, tak by som akože chcela, aby to na seba nadväzovalo, že by som povedala: „Aha, tuto mi vedci naplánovali toto a ja mám na to tieto rozpočtové opatrenia v tom rozpočte,“ ale tu nič. No. To ani len toto ste nezvládli, chápete? Že veď sme na jednej schôdzi, na jednej schôdzi, kde ste nám nejakú víziu predstavili. Chcete, aby sme ju podporili, a na druhej strane na ňu vôbec nenadväzuje tento rozpočet. Tak to nám ako vysvetlíte? Nemám na to ja odpoveď a predsa nebudem namiesto vás tie odpovede hľadať. Ja mám otázky ako opozičná poslankyňa. A tiež sa pýtam, že keď sa píše v samotnom rozpočte, že celkové výdavky na verejný poriadok a bezpečnosť sú v rámci EÚ nadpriemerné, komu toto vlastne prináša tú hodnotu za peniaze? Komu sa tu teda lepšie a pokojnejšie žije a bezpečnejšie? Lebo ja nenachádzam v rozpočte odpovede a priority, či už na strane Ministerstva spravodlivosti alebo na strane Ministerstva vnútra, ktoré by riešili akútne problémy týkajúce sa verejnej bezpečnosti a spravodlivosti, pretože týmito akútnymi problémami podľa mňa sú vraždy žien. Máme ich tu už 20. Ženy, ktoré… 20 žien, ktoré prišli o život v situácii domáceho násilia, ďalšie, ktoré síce o život zatiaľ neprišli, ale sú ním aktuálne a akútne ohrozené vrátane detí. To sme nepočuli ani jedného z ministrov, ktorí sú za to zodpovední, že by si pripravili do rozpočtu nejaké opatrenia. Povedali by, že toto bude ich priorita. Že ich prioritou sú životy občianok Slovenskej republiky. A chcú ich ochraňovať, to v rozpočte nie je. Takisto mali sme tu dva útoky na školách, tragické útoky v Staškove a v Spišskej Starej Vsi. Máme tu kritickú situáciu s radikalizáciou mládeže so zhoršujúcou sa kriminalitou mládeže špeciálne v oblasti násilnej trestnej činnosti. Upozornil nás na to generálny prokurátor vo svojej správe o kriminalite za rok 2025, ktorú tu ani nechcete prejednať. Máme tu dva útoky, smrtiace, tragické. Máme tu ďalších tínedžerov, o ktorých sa každý deň dočítame v médiách, že trebárs plánovali vraždu spolužiaka za to, že bol queer, alebo teda doniesli si nože alebo sekery do školy. Je to naozaj vážna vec, ktorá zasahuje celú spoločnosť, ale v tomto rozpočte nenájdeme k tomu žiadnu, žiadnu reflexiu, nič, žiadne opatrenia. Nula. Napriek tomu, že vy ste to mali inak aj v programovom vyhlásení. V programovom vyhlásení vlády jednoznačne napísané, že vláda zlepší situáciu v oblasti domáceho násilia, ochráni ženy a deti a bude sa venovať aj zhoršujúcemu sa online prostrediu. Nič z toho sa zatiaľ nenaplnilo. Namiesto toho ste zrušili NAKA ako prvé svoje opatrenie, ktorá mala na starosti práve aj špecializáciu v oblasti extrémizmu a radikalizácie, a výsledkom sú počas vašej vlády dva smrtiace tragické útoky na školách. Tak ja sa pýtam, že kde sú tie vaše priority? Keď si otvoríme správu generálneho prokurátora za rok 2025, on tam má tvrdé dáta, ktoré hovoria o tom, že klesol aj počet obvinených, aj počet odsúdených za extrémizmus, za radikalizáciu. Tak niekde asi bude problém v tých vašich prioritách. Ktoré je to, čo máte rozpočtovo kryté, lebo za mňa z vašich priorít zatiaľ benefitovali ľudia ako pán Bödör, Brhel, Tibor Gašpar, Dušan Kováčik, Daniel Bombic, ktorý sem prišiel vládnym špeciálom, ale rozhodne to neboli ani ženy, ani deti, ani mladí, ani znevýhodnení ľudia a rozhodne to nebol a nebude takmer 1 milión ľudí, ktorí sú naďalej ohrození chudobou. Chcem sa spýtať, že čo rieši váš rozpočet, váš návrh rozpočtu vo vzťahu k tomuto miliónu ľudí ohrozených chudobou. Ten ukazovateľ sa nezmenil. A ja tu nevidím žiadne opatrenia, ktoré by toto nejakým spôsobom riešili. Žiadne. To vás tiež netrápi. Zaujímavé. Pokiaľ ide o rozpočet Ministerstva spravodlivosti, to je tiež veľmi zaujímavá kapitola, pretože Ministerstvo spravodlivosti má takmer totožný rozpočet s tým, čo malo minulý rok. Minulý rok to bolo 763 984 692 € a tento rok je to takmer to isté 763 446, pardon, 763 446 1 375, čiže takmer totožné rozpočty, kde narástli osobné výdavky o cca 10 miliónov, valorizovali sa platy a 3 milióny idú na investície pre Zbor väzenskej a justičnej stráže, ale inak aj tie… A čiže takmer totožné rozpočty, kde narástli osobné výdavky o cca 10 miliónov, valorizovali sa platy a 3 milióny idú na investície pre Zbor väzenskej a justičnej stráže, ale inak aj tie výdavky sú približne rovnako rozdelené na väzenstvo v sume 300 miliónov, súdnictvo takmer 377 miliónov. Je to veľmi podobné ako rok predtým. A to je tiež veľmi zaujímavé, pretože Ministerstvo spravodlivosti si vlastne predložilo rozpočet podobný tomu minuloročnému, teda nejakých 750 – 760 miliónov, ale vlastne my z neho vôbec nevidíme, že akým spôsobom v čase konsolidácie ide Ministerstvo spravodlivosti šetriť? Tiež tam nie sú žiadne opatrenia. Na ústavnoprávnom výbore bol minister Vážny, zrušili ste jednu väznicu. Kde sa to prejavilo? Máme o takmer 4000 väzňov menej vďaka vašej trestnej novele. Mala tu byť nejaká zásadná téma restoratívna justícia. Ale ten rozpočet to vlastne nejako neodráža. Vlastne tie výdavky na to väzenstvo neodzrkadľujú žiadne šetrenie. Minister spravodlivosti tvrdil na ústavnoprávnom výbore, že oni potrebujú ten personál, idú ho premiestniť z tej zrušenej nemocnice do nového detenčného ústavu, ale tak, keď takýmto spôsobom klesne väzenská populácia, tak snáď aspoň niekde sa ušetrí, ja neviem, alebo teda by mal minister spravodlivosti, rovnako ako iní ministri, mať v čase konsolidácie zadanie, že hľadať tie šetriace opatrenia, či už na prevádzke súdov alebo na centralizácii verejného obstarávania, alebo teda na prevádzke väzenstva. Ale v tom rozpočte to prosto nie je vidno. Čo tam naopak je vidno, čo ma teda nesmierne pobavilo, bolo, že tam má vyčlenených 754 000 € na krytie výdavkov v nadväznosti na novelu zákona č. 270 z roku 2025, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 385/2000 o sudcoch a prísediacich. 754 000. A to úplne toto odráža ten chvat a lajdáckosť, ako bol ten rozpočet robený, lebo viete, čo, čo? To je rozpočtová priorita ministra spravodlivosti, ktorá ide na novelu, ktorá sa týka tých disciplinárnych senátov na najvyšších súdoch, ktoré vlastne ale zrušil Ústavný súd, časť tej novely. To malo byť v podstate o tom, že iní sudcovia ako sudcovia Najvyššieho súdu dostanú možnosť súdiť v disciplinárnych senátoch, za to mali mať odmeny, príplatky, a na to si tam minister pýta tých 754 000, plus sú tam odmeny na hodnotiace komisie, pričom ale veď on má tu v pléne zákon, ktorým chce zrušiť tie hodnotiace komisie. Však, ale to je absurdné. A on si v rozpočte na túto novelu, ktorá teda zaviedla tieto nové príplatky a ktorá z časti teda bola zrušená Ústavným súdom a z časti vlastne chce on sám zrušiť túto vec. A pýta 754 000 € a nevieme vlastne, že prečo sa to tam teda nevymazalo odtiaľ. Tak zjavne asi tu bol nejaký chvat alebo niečo, keď sa ten rozpočet pripravoval. Nevieme, keby minister prišiel a trochu dlhšie to odôvodnil aj tu v pléne, bolo by to žiaduce, alebo keby na to bol väčší priestor na výboroch, tak by to bolo žiaduce. Takisto v tom rozpočte, okrem teda toho, že tam mali byť podľa môjho názoru jednak jasne popísané opatrenia na šetrenie, či už vo väzenstve alebo v súdnictve, a opatrenia, ktoré by sa venovali tej vážnej situácii, ktorú tu máme, či už vo vzťahu k domácemu násiliu alebo vo vzťahu k celej radikalizácii mladých a online priestoru, tie absolútne absentujú, ale pripomeniem, že minister tiež tvrdil v lete, že predloží na toto rokovanie parlamentu, alebo teda na to decembrové, zákon o odškodňovaní sterilizovaných rómskych žien. V tom rozpočte nič nie je, o tom ani zmienka, čiže mám za to, že tá schéma nebude. Takisto tam nie je vôbec žiadna zmienka o tom, že nám tvrdí, že má pripravenú nejakú veľkú a zásadnú kampaň na uvádzanie Obchodného a Občianskeho zákonníka do života. Z toho rozpočtu to naozaj vôbec, vôbec nie je jasné a ani tam nie je jasné, akým spôsobom teda idú realizovať tú bájnu restoratívnu justíciu, teda okrem navyšovania úradníkov, ale vlastne nevieme z toho v podstate nič vyčítať. Čiže hodnota za peniaze v rozpočte Ministerstva spravodlivosti v podstate nula. Potom sa dostaneme v kapitole verejná bezpečnosť a spravodlivosť k SIS, ktorá teda má rozpočet na budúci rok 113 miliónov. Z predchádzajúceho 102 miliónov, tam tiež by si jeden človek mal položiť otázku, že kde tu dostávame a kto tu vlastne dostáva nejakú hodnotu za peniaze. Lebo keď si len pozrieme, čím je SIS za posledné tri roky známa, tak môžeme začať pochybnosťami o procese, akým bol Pavol Gašpar dosadený za námestníka SIS. Celkovo je SIS známa tým, že ju vedie človek, ktorého jedinou kvalifikáciou je byť synom svojho otca. Otec ho bráni pri každej príležitosti. Nie syn sa bráni, ale otec nevynechá príležitosť, aby si nenatočil nejaké videjko o niekom, kto povie niečo škaredé o Pavlovi Gašparovi. Spoločná softvérová licencia, šofér v šľapkách, nedôvera partnerov, posledné miesto v rebríčku dôveryhodnosti európskych tajných služieb, rusofilné správy, výročné správy, ktoré sa rozhodol, že už SIS ani nebude zverejňovať a mohla by som ďalej a ďalej pokračovať, ešte aj pri tom skandále, ktorý sa im podarilo prekaziť, nevedia zaujať jasné stanovisko o tom, odkiaľ vietor fúka. Čiže tuto je nulová hodnota za peniaze. Tá hodnota je v podstate v tom, že v tej SIS naďalej pracujú ešte ľudia, ktorým tu nejakým spôsobom na bezpečnosti Slovenska záleží a napriek svojmu vedeniu tam podľa mňa ešte udržiavajú pracovnú morálku a majú nejaké výsledky. No a na záver už veľmi skratkovito, Ministerstvo vnútra, rozobral to tu môj kolega Jaro Spišiak veľmi podrobne minulý týždeň. Tam naozaj výkon súčasného ministra vnútra, to je jedna veľká tragédia, kolegovia. Naozaj tragédia, teda to je minister, ktorý prehral všetko, čo sa dá, celú svoju energiu sústredil na spory, na spory, ktoré nevie vyhrať, iba ich prehráva. Štát za to bude platiť. Pochybné všelijaké tendre, kávové zrná, teraz si chce prestavať budovu, zdecimoval Policajný zbor. Viete čo, najlepšie to vystihne slovo. Ja som sa stretla s nejakými policajtmi, ktorí mi povedali jedno slovo, ktoré podľa mňa to povie za všetko, čo medzi nimi vládne, aký pocit. Povedali, že zúfalstvo. Zúfalstvo. K tomuto sa tento minister vnútra dopracoval, že v Policajnom zbore vládne zúfalstvo. Z tej súčasnej situácie a môže sa oháňať tým, ako teraz pridal tým policajtom, ale ono vo výsledku to vôbec nebude mať nejaký vplyv jednak na to dlhodobé udržanie kariér ľudí, ktorí sú v Policajnom zbore a chceme ich tam mať, tých, ktorí sú naozaj aj výkonní, aj špecialisti a špecialisti a ktorým naozaj o tú bezpečnosť v našich uliciach ide, a ani to nebude smerovať k posilneniu vlastne toho Policajného zboru, pretože tam už vlastne nikto v jeho schopnosti, žiaľ, neverí. Jedno opatrenie, ktoré tam je, je teda v mojej oblasti plus 100 zamestnancov na Úrad hraničnej a cudzineckej polície a toho sa teda tiež ešte veľmi krátko dotknem. Ono to na jednej strane vyzerá veľmi pozitívne, keďže Úrad hraničnej a cudzineckej, najmä tá cudzinecká polícia, je preťažená, najmä vďaka tomu, akým spôsobom nekontrolovateľným vy ste poňali príchod pracovnej sily z Uzbekistanu, Indie a teraz aj z Filipín, ale o tom v úplne inej rozprave. Prosto, realita je, že tam naozaj treba pracovnú silu, lenže druhá vec je, že Úrad hraničnej a cudzineckej polície je ako bezodná studňa. Tým, ako sa rapídne zvyšuje počet cudzincov, ktorí k nám prichádzajú pracovať alebo študovať alebo žiť, tak samozrejme potrebujeme kvalifikovaných zamestnancov, ale to sa nedá riešiť tak, že nonstop tam budeme len pridávať, pridávať a pridávať zamestnancov. Normálny minister vnútra, ktorý rozumie tej téme, by zapracoval na digitalizácii tej práce, na vážnej zásadnej digitalizácii, ktorá by tých zamestnancov na okienkach odbremenila od toho. Ale ani toho sme sa nedočkali. On sem doniesol dve novely zákona o pobyte cudzincov, kde sľuboval, že ako cudzinci budú môcť masovo využívať elektronické podávanie žiadostí a dopĺňanie vecí do spisov, ani to nedokázal implementovať. Nič, prosto. Tí cudzinci doteraz nevedia, že si môžu vybaviť elektronický identifikačný doklad a používať ten systém a keď ho aj použijú, tak je to tak náročné, že radšej sa na to vykašľú. Takže odpoveďou pre Úrad hraničnej a cudzineckej polície nie je plus 100 zamestnancov navyše, lebo nemôžeme každý rok dať, že raz 100, raz 200, raz 300, ale digitalizácia, v ktorej ten minister vnútra absolútne v tomto zlyhal a nemá tam vôbec žiadnu ambíciu. Napriek tomu, akým spôsobom nekontrolovateľne zvyšujete tú pracovnú migráciu na Slovensko bez toho, aby ste mali plán, že čo s nimi. Čiže suma sumárum, keďže musím končiť, aby sa aj na ostatných dostalo. Kapitoly, či už Ministerstva vnútra, spravodlivosti alebo SIS, vykazujú tak ako zvyšok tohto rozpočtu naozaj absenciu snahy o nejaké, či už pokrokové riešenia, konsolidačné riešenia, kde by sme videli nejaké opatrenia smerujúce k nejakému šetreniu a na strane ministra vnútra by som povedala, že sú to opatrenia, ktoré sa absolútne míňajú pocitu ľudí z jeho výkonu v rezorte. Tam by jediné prorastové opatrenie, ktoré by malo byť prijaté, podľa môjho názoru, mala byť okamžitá rezignácia Matúša Šutaja Eštoka, ale toho sa zjavne nedočkáme, takže to tam dobačuje až do konca tejto…