Dana Kleinert — faktická poznámka, 61. schôdza

Za tvoj príspevok. Hovoril si, že to možno dáš nakrátko, ale ja vidím, že ty by si vedel o obciach a o boji za obce, skutočnom boji za obce, za ich lepší rozvoj rozprávať dlhé hodiny a za to ti ďakujem. No, ten rozpočet je proste úplne rezignujúci na čokoľvek, aj na vládnutie, ale aj napríklad konkrétne na podmnožinu reformy samosprávy. On je vlastne len tak akože, ako si aj spomínal, že niektoré čísla sú skopírované z jedného roku na druhý, na ten ďalší úplne rovnako. My to tak máme aj v kapitole kultúra pri mnohých, je to úplne rovnako. Proste tam sa nikto nad tým nezamyslel. Nula, nula človeka sa zamyslela nad tým, že by nastal niekde nejaký rozvoj. A to už vôbec nehovorím o nejakom koncepčnom rozmýšľaní pri zmene samosprávy alebo pri tom, že ten rozpočet by nám mohol ukázať, ako filozoficky sa pozerá táto vláda na to, kam Slovensko by mohlo kráčať, kde by sme sa mohli vidieť, hoci aj napríklad v súvislosti s víziou 2040, čo tak teda pán Mierna tu veľmi promoval. Ale nič, on úplne rezignoval, ten rozpočet, rovná sa všetci ľudia, ktorí za ním stoja, absolútne rezignoval na budúcnosť Slovenska. Je to fakt hanba. A budeme tu rozprávať, alebo premiér Fico tu bude rozprávať niečo o tom, ako treba znížiť počty ľudí v štátnej správe, vo výsledku ich zvýši. My tu roky vidíme čierne pomenované za biele, biele za čierne. Roky my tu na seba počúvame čudné kydy o rozhecovaní nenávisti, pričom to robí táto vládna koalícia s premiérom na čele dokázateľne, a potom si prečítame rozpočet, ktorý má byť bájny, má byť rozpočtom zmieru, má byť sociálnym a má byť nejakým, ja neviem ešte akým, kým snáď nebodaj aj slovo prorastové, nebodaj tu niekto použije. Však to je katastrofa, ako my vidíme úplne prevrátenú realitu. A to si tu tí ľudia hovoria poslanci a poslankyne Národnej rady. No ďakujem pekne za to. Pani poslankyňa Hanuliaková, ďakujem veľmi pekne za