Dana Kleinert — faktická poznámka, 61. schôdza

Ďakujem pekne, pán Ľupták, ale veď vy ste poslanec Národnej rady. Ako vy môžete za týmto plénom, za tým mikrofónom vlastne obhajovať zákon roka s tým, že je v poriadku, že ste ho predložili protiústavne a ja nerozumiem tomu, máte celý aparát k dispozícii, ako vláda má celý aparát k dispozícii, aby pripravila vyrovnaný rozpočet a ten je dôležité ukázať, lebo nám ukazuje našu reálnu situáciu a zároveň nám ukazuje aj to, že ako sa musíme postaviť k tomu, aby sme ho urobili síce nie vyrovnaný, ale proste v danej situácii najlepší možný a na to treba samozrejme aj čas. A je to dôležité takýmto spôsobom predložiť, pretože to jednak teda akože prikazuje ústavný zákon a vy ste poslanec Národnej rady, ktorý tu namiesto toho, aby hovoril, že treba si ctiť zákony, hovoríte o tom, ako vám ľudia s nižším platom asi teda závidia. A síce aj poviete, že majú mať viacej, ale však oni majú mať viacej, nie preto, aby vám nezávideli, ale preto, že si to aj zaslúžia v rámci toho, že naozaj aj tvrdo proste pracujú. A ja nerozumiem tomu, ako ste sa k tomuto dostali, ale potom som rozmýšľala, že ja si vlastne pamätám, keď vy ste tu rozprávali o krvi nejakých detí, ktorá sa niekde, elity z nej žijú, či čo ste to hovorili za hoaxy, ktoré sú proste na internetoch. Vy ste spomenuli, že Európska únia je plná, čo to bolo, pedofilov a narkomanov. Spochybnili ste dokonca aj ruský útok na ukrajinskú nemocnicu, detskú nemocnicu v Kyjeve, že neveríte mainstreamovým médiám, tak potom vlastne je ako keby asi logické, že poviete, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť teda je absolútne zbytočný orgán, alebo poviete, že 700 000 € ušetrených na jednej položke, že čo to vlastne je v porovnaní s tým s tým s tými miliardami. Ale veď, keď ste zástanca toho tradičného, ako teda hovoríte, tak potom tradične nám vždy vraveli a nás to učili naši predkovia, že babka k babce budú kapce. No tak ako, že, keď teda