Marek Lackovič — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Času je málo. Ja som uvažoval teda, že ako vhodne zarámcovať, ako uchopiť svoje vystúpenie, a rozhodol som sa, že si požičiam viaceré slová aj od analytikov či komentátorov, ktoré zhrňam do takého jedného prehľadu pomerne výživného. Verím, že možno trošku aj oživím tú dnešnú diskusiu. Začnem citátom. „Keď do pekla, tak na peknom bielom koni,“ povedal Robert Fico 12. 10. 23. Vláda nevie doma vypraviť na čas osobný vlak do Viedne z hnijúcej stanice v hlavnom meste, ktorá patrí štátu a kde minister Puči na primátora dokázal opraviť akurát tak záchody, ale premiér tu bude nadávať na neschopnú Európsku úniu. Vláda, ktorá napriek vysokým daniam a vysokým odvodom z našich nízkych platov nič neušetrí, ale všetko minie, rozhádže a prežerie. Máme drahý štát. Máme aj veľa poslancov, aj ministerstiev, aj štátnych tajomníkov, aj limuzín, aj tryskáčov, aj sekretárok, aj ochrankárov, aj vrátnikov, aj obcí, aj zastupiteľstiev, aj starostov a úradov. Na Slovensku máme takmer 22 000 poslancov. Máme trvalo vysoké deficity a vláda nemá ani chuť, ani vôľu, ani schopnosť a ani nápad alebo plán, ako to zmeniť. Nevedia a nechcú, babráci. Na papier dávajú opakovane vzdušné zámky, šetrenie, lepšie hospodárenie, rozpočty, ktoré opakovane neplnia, a kreslia si ružové vízie, ale postupne nám zhoršujú rating. Naša vláda vie, čo bude v roku 2040, ale nevie, aký rozpočet pripraviť na január. Vedia, čo bude o tri roky, ale netušia, aký deficit bude zajtra na konci septembra. Majú absolútne nereálne očakávania, nechápu súvislosti, sú mimo reality a beyond repair, ako sa hovorí v Lakšárskej Novej Vsi. Nevedia opraviť potrubie v nemocnici, šetria cementom na podpornom stĺpe, maľujú fejkové tehly na múre na červeno, kríky pred Maticou slovenskou sa tu farbia na zeleno, ale budú kydať na Brusel a viniť EÚ za naše bolesti a problémy. K tomu vraj ekonomické protivetry. Máme tisíce dych vyrážajúcich problémov na rozpadnutých cestách. Máme nedobudované kanalizácie a vodovody. 1,5 milióna ľudí pije vodu cez čerpadlo zo studne. Jazdíme po mostoch v havarijnom stave, do ošklivých internátov, do na hanbu vyzerajúcich polikliník obsadených švábmi, kde na inkubátoroch sedia holuby a svoje guano v druhom najväčšom meste republiky vedľa detských kolísok na neonatologickom oddelení púšťajú netopier. Hodiny a hodiny sedíme v tmavých čakárňach, čakajúc na lekára, na operáciu a po nej trpíme v rozpálených nemocničných izbách, v ktorých cez leto namerali vedľa pacientov s hnisavými ranami 42,7 stupňa. V hlavnom meste Slovenska v krajine Európskej únie na perónoch z prvej republiky čakáme na vlaky, ktoré neprídu. A ak prídu, tak prídu s rušňovodičom, ktorý je kvôli podstavu 20 rokov nevyspatý a ktorý má v kabíne cez leto 54 stupňov a je rád, že sa nevykolajil, nenarazil a nezhorel. Za meškanie krajiny obviňujú von der Leyen, Merkelovú a 72 pohlaví namiesto pohľadu do zrkadla. Vláda sa nevie poďakovať učiteľke, sestričke na nočnej, šoférovi autobusu, policajtovi pri nehode, vojakovi na ukrajinskej hranici, Ukrajinke či Srbke v hospici a záhradníkovi v parku v meste. Starostovia a primátori štrajkujú na schodoch pred parlamentom, lebo kvôli dlhovej brzde nemôžu zostaviť svoje rozpočty na rok 2027, ale Fico má víziu 2040. Kým vláda rozhadzuje státisíce na oslavy na Devíne, tretina Slovenska sníva o pitnej vode z vodovodu. Kým vláda utopí milión na fejkový múr s fejkovými tehlami, z budovy klientského centra okresného úradu v Komárne padne strecha a zabije človeka. Kým Kaliňák kupuje pisoáre do kukurice za 600 € kus, 70 starostov na Slovensku kosí v traktore jarky a umýva na vlastnom úrade záchody, pretože obec už nemá na upratovačku. Kým Kaliňák inštaluje na kukurici mačové steny, stovky segregovaných komunít na Slovensku, pri ktorých sa táto vláda tvári, že neexistujú, perie aj v treskúcej zime v potoku. Desiatky starostov nám píšu listy, že na kancelársky papier už nemajú peniaze, že jediný, ktorý im na úrade, na ktorom kúria plynovými gamatkami, jediný, ktorý im zostal, je už len papier toaletný. Kým štát ťažkými státisícmi futruje leteckú linku Bratislava – Košice, tak ak sa z Prievidze chcete dostať do Bratislavy, musíte si zobrať tri dni dovolenky. Mafiánsky štát za krivdu a bolesť vinia NATO, na Západ kričia, že chce vojnu, ale máme ju na Východe. Jediná vojna v Európe je kvôli agresívnemu Rusku na napadnutej Ukrajine 2 km za našou hranicou. 2 km za našou hranicou, ale vreštia, že im nedáme ani náboj. V tom istom čase naháňa táto vláda otcov rodín na nočné zmeny v hladových dolinách do výroby za pás. Plniac náboje pušným prachom v továrňach, potom predajú ten náboj do vojny a cash sa transformuje v súkromných firmách mimo Slovenska. Rekordne veľa cashu a rekordne veľa nábojov. Teraz dostanete lístok na vlak so zľavou za polovicu a do Košíc, kam nejde z Bratislavy diaľnica. Máte lístok na meškajúci rýchlik za 10 €, ale Brusel je vinný za l nafty po 2 €. Máme 13. dôchodok a vek dožitia v zdraví je nižší ako vek odchodu do predčasného dôchodku. Táto vláda vraví, nech ľudia udia klobásy, nech pália slivky, nech zavárajú džemy a nech sa kŕmia veľakrát odpadom. Ale dokedy? To je vízia 2040? Vláda očierňuje Čekana a velebí Kotlára. V Tatrách velí parku pytliak, vyhadzujú Drličku a nasadzujú Šimkovičovú. Zavrú starú budovu národného divadla, ale rekonštruovať idú budovu ministerstva vnútra. Na investičné plány a účtovnú závierku strategických energetických entít dozerá kozmetička, gitarista a chovateľ kôz. Vďaka tejto vláde chodíme tým najschopnejším deťom na promóciu do Brna, Prahy, Viedne, do Holandska, Írska alebo Kodane. Na mobile si rodič zapne translátor, keď ich deťom rektor v cudzom jazyku praje úspešný život a zaujímavú prácu v modernej Európe, nie na Slovensku. Doletíme domov a babke ukazujeme momentky z prosperujúcich miest, o ktorých tu prezident tára, že je tam zle a že tam majú aj no go zóny. Už by bolo fajn sa možno kúsok zobudiť. Ja viem, že cudzie nechceme a svoje si teda vraj nedáme. Potravinová sebestačnosť, lacný ruský plyn a ropa za bagateľ. To určite. Aj keď sa minulosť teda javí byť stratená a budúcnosť v nedohľadne, nemusí to tak byť. Ja viem. S krížom na saku, horkou slinou na gejov a zovretou päsťou pri pohľade na dúhovú vlajku sa to nemusí tu javiť úplne príjemne, ale musíme to zvládnuť všetci spolu. Ja som presvedčený, že my to zvládneme, ale nie s touto vládou, pretože táto vláda nemá rada Slovensko. Musíme sa počúvať, musíme sa rozprávať a musíme si priznať, že máme veľmi vážny problém. Vízia 2040, áno, ale nie s vami, pán Fico. Mali ste dosť času, dostali ste nádherný štát, ale ľuďom vraciate vybývanú republiku s vytlčenými oknami, nezaplateným nájmom a s exekútorom na krku. Ďakujem pekne.