Zuzana Števulová — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

7 Dobrý deň, kolegovia, kolegyne. Pán minister, ďakujem vám aj, že ste sa rozhodli pre tento obsiahlejší úvod ako zvyčajne, pretože si myslím, že je to vzhľadom na to, čo tu dnes prejednávame, veľmi dôležité. Naozaj asi všetci sa zhodneme, že je potrebné zmeniť a vydať nový Občiansky zákonník a naozaj určite sa zhodneme na tom, že tá odborná komisia, ktorá pracovala vlastne naprieč rôznymi vládami, teda urobila veľmi veľa práce a že teda zrejme by nebolo vhodné pracovať na novom Občianskom zákonníku ďalších 30 rokov a že teda v nejakom bode už bolo potrebné tie práce rozseknúť a priviesť ich teda k nejakému koncu. To, čo my rozporujeme, v zásade je, že či je na to dosť času a že či takáto obsiahla novela je novela, ktorá sa má v podstate odsúhlasiť na dvoch zasadnutiach parlamentu, keďže prináša vážne zmeny v chápaní občianskeho súkromného práva a preberá vlastne jednotlivé ustanovenia alebo teda časť ustanovení, ktoré sa týka obchodného práva. Zároveň to, čo neustále pripomíname, je aj podľa nás nevyužitá príležitosť, ktorá spočíva v tom, že teda bolo vynechané rodinné právo ešte v medzirezortnom pripomienkovom konaní, čo jednoznačne veľmi s Občianskym zákonníkom súvisí a mala byť podľa nášho názoru táto príležitosť využitá a tie ustanovenia rodinného práva, vrátane právnej úpravy pre páry rovnakého pohlavia, mali byť súčasťou vlastne tohto novelizovaného Občianskeho zákonníka. Ak chceme hovoriť o tom, že ten Občiansky zákonník prináša zásadné zmeny, pretože to rodinné právo, podľa môjho názoru a práve ten dlh, čo máme aj z pohľadu európskej legislatívy voči párom rovnakého pohlavia, nám tam stále ostáva ako taký veľký výkričník a vy sám ste právnik, viete, že aj tá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, aj Súdneho dvora Európskej únie je jednoznačná, že táto otázka by mala byť nejakým spôsobom vyriešená. Čiže ja z tohto pohľadu považujem naozaj za veľmi nešťastné, že tá právna úprava rodinného práva a špecificky tejto otázky z Občianskeho zákonníka vypadla a preto vlastne práve v tejto konkrétnej oblasti v podstate nenastane vôbec žiaden posun, pričom vzhľadom, keď si to porovnáme s tými dopadmi, tak vlastne všetky oblasti, ktoré upravujete, áno, bude to určitý pokrok dopredu, či už ide napríklad pri premene BSM-ka na spoločné imanie manželov alebo v prípade teda dedenia, v prípade tých tzv. odvážnych zmlúv, ktoré zavádzate, v prípade záväzkového práva a podobne. A to všetko sú nesporne veci, ktoré pohnú tie jednotlivé čiastočné oblasti súkromného života dopredu. Ale môžeme skonštatovať, že tieto oblasti už v nejakej podobe upravené sú, že tie právne vzťahy už nejakú tú úpravu majú, ale tam, kde my jednoznačne vnímame veľký výkričník, kde teda ľudia nemajú žiadnu právnu istotu, je práve právna úprava vzťahov osôb rovnakého pohlavia. Tam vlastne sme neurobili nič a to podľa môjho názoru, aj keď bude tento Občiansky zákonník prijatý, bude naďalej jeho veľkým nedostatkom a jeho veľkým dlhom vo vzťahu ku všetkým týmto osobám, ktoré u nás žijú a myslím si, že je to naozaj na škodu celej veci a ja tomu rozumiem, že sú tu nejaké politické okolnosti a podobne. Bolo to zneužité v politickom boji, ale zároveň si myslím, že keď nejaká vláda prinesie na stôl Občiansky zákonník, tak by mala upraviť aj túto tému a nemala by sa jej vyhýbať, pretože to vlastne ide ruka v ruke. Čiže vaša práca a aj práca celej tej rekodifikačnej komisie, keďže tam práve absentujú tie rodinné vzťahy, bude podľa môjho názoru v konečnom výsledku len polovičné. Čiže to je taká hlavná výčitka z mojej strany. Kde teda absentuje akékoľvek upravenie nejakej právnej istoty pre týchto ľudí a to vlastne znamená, že tento záväzok a tento chýbajúci článok v našom súkromnom práve budú v podstate musieť vyriešiť ďalšie vlády, ale zároveň to znamená, že títo ľudia budú musieť naďalej žiť v právnej neistote dlhé roky, kým možno sa to podarí vyriešiť a mohla to byť práve vaša vláda, ktorá by bola tomu urobila aspoň čiastočný koniec. Čiže to je podľa môjho názoru premrhaná príležitosť. Zároveň si myslím, že pokiaľ ide o tie ostatné ustanovenia, naozaj, že prináša teda nový Občiansky zákonník mnohé veľmi dôležité a potrebné zmeny. Samozrejme, o každej z tých zmien by sa dalo veľmi dlho baviť. Či už ide napríklad o oblasť závetov, či už ide o oblasť podporovaného rozhodovania, či už ide o oblasť nového spoločného imania manželov, ktoré sa bude uplatňovať namiesto BSM-ka a to sú vlastne veci, ktoré podľa môjho názoru by mali nám stáť za trochu dlhšiu a odbornejšiu diskusiu. Ja si ale nemyslím, že tá diskusia mala primárne prebiehať tu v parlamente. Podľa môjho názoru mal byť viac využitý čas ešte naozaj predtým, ako návrh nového Občianskeho zákonníka doputoval do parlamentu, kde si myslím, že ste mohli urobiť predsa len trochu viac, pokiaľ ide o informovanie ľudí o tom, čo sa mení práve pri takých inštitútoch, ako je napríklad spoločné imanie manželov, čo majú ľudia dlhodobo zaryté ako niečo, teda to BSM-ko, a kde by si to teda napríklad zasluhovalo väčšiu informovanosť verejnosti. Takisto pokiaľ ide o závety, pokiaľ ide o tie odvážne zmluvy, ako je napríklad zaopatrovacia zmluva. Tam vidíme niektoré riziká, ktoré môžu vyplývať z tejto právnej úpravy vo vzťahu k starším ľuďom, vieme, že seniori aj v súčasnosti sú terčom mnohých podvodov, ktoré nevedia včas a správne odhaliť. Čiže tam si myslím, že by tá informovanosť vo vzťahu k verejnosti mala byť trochu hlbšia a zatiaľ podľa môjho názoru bola taká povrchnejšia. Vy ste nám povedali na ústavnoprávnom výbore, že budete pripravovať aj nejakú informačnú kampaň pre verejnosť, ktorá by teda mala nastať potom, čo bude Občiansky zákonník prijatý a potom, čo prijmete vlastne tie vykonávacie predpisy, aby sa to stihlo do júla 2027, kedy má nadobudnúť účinnosť aj teda jeho ustanovenia. Len teda otázka je, že akým spôsobom to idete robiť, keď už vlastne máte pred sebou posledný v podstate trištvrte rok vládnutia. Nevideli sme zatiaľ žiaden návrh. Určite o tom bude kolegyňa Lucia Plaváková hovoriť oveľa viac, keďže sa vás to pýtala a naozaj myslím si, že tá informovanosť ľudí v tom nasledujúcom polroku bude kľúčová. Čiže tam by nás naozaj zaujímalo, že akým spôsobom ide k tomu vaše ministerstvo pristúpiť. Tiež z hľadiska toho, čo sa mení, ako viete, tak ja som sa hlavne zaujímala o tému právnej spôsobilosti a určovania veku. Tam si myslím, že tam vás musím naozaj pochváliť, že pokiaľ ide teda o to určovanie veku súdom, konečne sme sa po viac ako 10 rokoch dopracovali k tomu, že v prípade, keď je vek maloletého dieťaťa sporný, bude možné na základe vyšetrenia, podať žalobu a rozhodnúť súd o tom, či táto osoba je vo veku maloletosti alebo plnoletosti. Zároveň sa ale zavádzajú dve dôležité zmeny, ktoré by si tiež podľa môjho názoru zaslúžili bližšie vysvetlenie, a to je možnosť podnikania pre maloletých, čo sme navrhovali dlhodobo v Progresívnom Slovensku. Nový zákon zavádza túto možnosť na základe súhlasu zákonného zástupcu a so súhlasom súdu, pričom vlastne toto podnikanie nebude obmedzené vekom, čo som si teda overovala na ústavnoprávnom výbore. Čo je teda posun aj oproti nášmu návrhu, kde my sme to navrhovali od 16 rokov. A ja nehovorím, že je to zlé alebo teda správne alebo nesprávne, len teda aj v tej dôvodovej správe ako keby absentuje bližšie zdôvodnenie, že prečo ste sa rozhodli vlastne dať to bez obmedzenia veku, tak možno by ste mohli povedať, že či ste vlastne zvažovali aj nejaké riziká. Dnes samozrejme máme množstvo mladých ľudí, ktorí trebárs na sociálnych sieťach alebo podobne, nepoviem, že podnikajú, keďže momentálne samozrejme sa to nedá nazvať podnikaním, ale teda pôsobia. A niekedy aj dosahujú zisk, ale máme aj mladých ľudí, ktorí mimo vlastne sociálnych sietí momentálne vlastne na svojich rodičov, ak teda sú neplnoletí a chcú začať podnikať, tak cez svojich rodičov to riešia. Čiže to je určite dobrá zmena, že teda budú môcť získať podnikanie, ale teda upozorňujem, že je to bez obmedzenia veku a bude teda zrejme na súdoch, aby zvážili pri jednotlivých prípadoch, či je to už vhodné alebo to teda vhodné nie je. Tak možno by bolo aj fajn, aby ste vlastne vysvetlili, ako komisia rozmýšľala práve pri tomto podnikaní. A v tejto súvislosti vlastne sa zavádza aj ďalšia vec a to je vlastne emancipácia maloletých. To znamená, že bude možné, aby maloletý, ktorého či už vek nebol spoľahlivo určený, lebo nebol zapísaný, alebo teda je starší ako 16 rokov a vie sa samostatne živiť a spravovať si svoje vlastné záležitosti, aby so súhlasom zákonného zástupcu mu súd vlastne priznal plnú právnu spôsobilosť, teda od 16 rokov. Doteraz sme to mali vlastne len v prípade, keď súd povolil 16-ročným uzavrieť manželstvo. Teraz to bude teda aj na žiadosť 16-ročnej osoby, ktorá sa môže sama o seba postarať so súhlasom zákonného zástupcu alebo bez súhlasu zákonného zástupcu za výnimočných okolností, keď je to v jej najlepšom záujme. Takže pán minister, čiže vlastne to je v podstate emancipácia maloletých od 16 rokov od svojich rodičov za určitých okolností a mňa by zaujímalo, ktoré sú tie právne situácie, ktoré ste mali na mysli. Znova nevravím, že to nie je správne. Je to vec, o ktorej sa dlhodobo diskutuje. Ale myslím si, že takáto zmena by napríklad si zaslúžila aj viac prediskutovania s verejnosťou. Ja si samozrejme viem predstaviť prípad človeka, ktorý možno získa najskôr súhlas súdu a zákonného zástupcu s podnikaním a potom teda mu to tak dobre ide, že si možno v 16, 17 rokoch povie, že už sa vie sám uživiť a získa aj súhlas zákonného zástupcu a teda požiada o túto emancipáciu, ale teda takých prípadov samozrejme je veľmi málo a tiež samozrejme treba zvažovať, či aj napriek tomu, že sa teda tá osoba vie takýmto spôsobom pri podnikaní uživiť, či vie vlastne sa rozhodovať v ostatných záležitostiach. A tiež to potom podľa mňa otvára, že keď už teda povoľujeme osobám starším ako 16 rokov za výnimočných okolností sa týmto spôsobom emancipovať, však majú to aj vo Francúzsku, aj v Českej republike, tak podľa môjho názoru potom sa ale treba baviť aj o právnej spôsobilosti. Oni teda získajú tú plnú právnu spôsobilosť, ale samozrejme to nie je úplne plná právna spôsobilosť, lebo v trestnoprávnej oblasti sa stále na nich bude hľadieť ako na mladistvých páchateľov, respektíve Tak podľa môjho názoru potom sa ale treba baviť aj o právnej spôsobilosti. Oni teda získajú tú plnú právnu spôsobilosť, ale samozrejme to nie je úplne plná právna spôsobilosť, lebo v trestnoprávnej oblasti sa stále na nich bude hľadieť ako na mladistvých páchateľov, respektíve, ak je na nich spáchaný trestný čin, ako na chránené osoby. Samozrejme, že si nebudú môcť kúpiť alkohol a cigarety, čo je správne, to je obmedzené vekom 18 rokov. Takisto nebudú môcť šoférovať, lebo to je tiež obmedzené vekom 18 rokov, respektíve od 17 rokov môžete mať vodičský preukaz, ale môžete jazdiť iba s doprovodom fyzickej osoby staršej ako 18 rokov, ktorá má aspoň 10 rokov vodičský preukaz, a nemôžu voliť. Čiže tam je to podľa mňa otázka, že ak teda naozaj ideme emancipovať alebo umožniť možnosť emancipovať ľuďom od 16 rokov, že či nie je správne začať sa aj baviť trebárs o aktívnom a pasívnom volebnom práve pre takéto osoby. Ja nevravím, že áno alebo nie, ale sú to otázky, ktoré podľa môjho názoru sú spojené s takýmto krokom alebo s ktorými, o ktorých, ktoré by sme mohli v tej verejnej diskusii otvárať, ale vlastne ani tá dôvodová správa nehovorí, že či ste aj vy takýmto smerom rozmýšľali alebo nie. Stále sa vlastne ponecháva možnosť uzavretia manželstva za výnimočných okolností na základe povolenia súdom od 16 rokov, ale napríklad v niektorých krajinách je trend túto možnosť vypúšťať, keďže aj Dohovor o právach dieťaťa, respektíve teda komisia k Dohovoru o právach dieťaťa napríklad odporúča, že teda tie sobáše by naozaj mali byť až od 18 rokov, pretože nemajú presvedčenie o tom, že 16-ročný bez ohľadu na okolnosti by bol schopný napríklad viesť dostatočne vyspelý život na to, aby viedol manželský život. Čiže to je napríklad tiež otázka, ktorú by sme mohli pri úprave tohto otvoriť. Určite by aj kolega Prostredník s kolegyňou Plavákovou k tomu mali čo povedať, keďže sa tejto téme venujú. A ja to načrtávam nie preto, aby som kritizovala, že to robíte. Naozaj ja sama nie som v tomto vyhranená ani jedným, ani druhým smerom. Len by som chcela pochopiť, aké bolo vlastne uvažovanie tej odbornej komisie a vás, keď ste teda tieto ustanovenia takýmto spôsobom navrhli, jednak teda to podnikanie bez obmedzenia veku a jednak teda tú možnosť emancipácie maloletých od 16 rokov za výnimočných okolností a že aké údaje, aké prípady zo života si vlastne pod tým predstavujete, špeciálne napríklad aj pri tej možnosti, keď to bude bez súhlasu zákonného zástupcu, keď by to malo byť vlastne bez súhlasu za výnimočných okolností v najlepšom záujme dieťaťa. Tak to by ma tak zaujímalo, že ja som si to ešte neuvedomila, keď sme to na ústavnoprávnom výbore ako keby rozoberali, že vlastne takéto to má implikácie, ale možno by ste nám to vedeli ešte objasniť bližšie aj teraz. Ďakujem.