Erik Tomáš — iné vystúpenie, 61. schôdza

Tento priestor. Ešte neovládam úplne ten nový rokovací poriadok, tak sa ospravedlňujem. Ale samozrejme, patrí sa zareagovať, pretože tu bolo vznesených niekoľko otázok. Budem teda veľmi vecný a stručný, keďže je to záverečné slovo, na ktoré už vy nemôžete reagovať. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Prvá vec, ktorú chcem teda povedať, že reforma financovania sociálnych služieb bola daná aj so svojou štruktúrou do plánu obnovy predchádzajúcou vládou. Tá štruktúra nebola navrhnutá nami, ale my sa snažíme urobiť maximum, preto, aby sme ju naplnili. A napĺňame ju v širokom sociálnom dialógu. Dobre viete, že pracovná skupina sedela niekoľkokrát a stále je, stále je otvorená a preto, ak tu bola aj nejaká poznámka, aby sa to robilo s ľuďmi z praxe, ono sa to s ľuďmi z praxe robí. Pani kolegyňa Turčanová, aj z toho istého plánu obnovy naozaj boli budované zariadenia sociálnych služieb s kapacitou 12 a 30. No ale tiež to navrhla predchádzajúca vláda. Nič iné jej ani nezostávalo, aj keď mohli dať teda aspoň 40, keďže zákon povoľuje 40, ale poviem vám, napriek tomu, že sme splnili tento milník, vybudovalo sa to. Samozrejme, išlo sa pekelným tempom. Tak v určitej fáze nebol záujem o tie zariadenia, najmä o tie 12. My sme museli vymýšľať veci, ako spájať alebo postaviť dve 12 vedľa seba, aby to nejakú ekonomickú logiku malo. Tak preto prichádzame s tými kapacitami vo všeobecnosti a naozaj nejde o nejaké bezbrehé navyšovanie kapacít pre všetky zariadenia a zrušenie tých maximálnych kapacít, ale po, ako som povedal, trpezlivej, hlbokej diskusii o úpravu kapacít v dvoch druhoch zariadení pre seniorov a špecializovaných zariadení s tými vybranými teda diagnózami alebo postihnutiami, ak chcete. Zároveň sme ale dali podmienku, že musia mať také vnútorné bunky osamostatnené, aby bol zachovaný komunitný charakter v počte maximálne do 20. Takže niekedy si protirečíte. Na jednej strane sami hovoríte, že je málo miest v tých pobytových zariadeniach. Na druhej strane nechcete podporiť to zvýšenie kapacít, napriek tomu, že je urobené v takomto úzkom možno formáte a kompromisnom. Už naozaj nepoužívajme slovo Penta a tak ďalej, keďže som jasne povedal, že tento návrh podporujú verejní poskytovatelia aj neverejní poskytovatelia. Pani poslankyňa Turčanová, nemôžete povedať, že to podporuje asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, čo je pani Haľková, teda tí neverejní, ale verejní. Združenie miest a obcí Slovenska to podporuje. SK8, tie samosprávne kraje, ktoré musia po novom financovať tie pobytové neverejné zariadenia, to podporuje. To je obrovská zhoda tých hlavných hráčov v tom poskytovaní sociálnych služieb. Takže preto napokon tento návrh predkladáme a bolo to po hlbokej diskusii. Slovenská katolícka charita je súčasťou asociácie poskytovateľov sociálnych služieb, ale má svoj iný názor. No ale to si už musí, ako som povedal, vybaviť vo vnútri asociácia poskytovateľov sociálnych služieb. Ale traja kľúčoví hráči, čiže to je z praxe. Jednoducho, opäť sme komunikovali s tými, ktorých sa to týka. Veľa sa tu hovorí o odľahčovacej službe, že nie je dostatok kapacít. Dúfam, že uznáte, že sme vytvorili cez národný projekt, lebo my nie sme... Štát nie je poskytovateľom ani jednej sociálnej služby. To občania možno nevedia, ale vytvorili sme priestor na to, aby bola poskytovaná tá odľahčovacia služba. Financovanie z eurofondov, samozrejme aj úpravou cez zákonnú úpravu sme zefektívnili možnosť poskytovania sociálnej služby, ale poskytujú mestá, obce. Keď ju oni nedokážu poskytovať z rôznych dôvodov, či už kapacitných a podobne, to už nie je zodpovednosť štátu, ale sa hovorí, že potrebovali by nezapočítavať tie kapacity na tú odľahčovaciu službu. Ale práve to zvýšenie tých kapacít je riešenie aj pre odľahčovaciu službu, ako to bolo povedané aj na tlačovej besede. Terénna, domáca opatrovateľská služba. Opäť fakty. Ani doteraz štát nefinancoval zo štátnych peňazí terénnu domácu opatrovateľskú službu. Pomáhal len z eurofondov, pretože to bolo možné. Vždy každý rok, aj za mňa sa to podarilo tri roky po sebe, sa napokon niečo naškrabalo, keď to tak poviem, aby som citoval klasika, asi 50 miliónov € ročne z eurofondov, čo stačilo na pokrytie časti nákladov. To percento sa pohybuje, teraz mi nevedia moji kolegovia naraz to napísať, od 40 do 70 % možno, ale to boli náklady obcí. To je povinnosť a kompetencia obcí financovať domácu opatrovateľskú službu. A ten štát pomáha len prostredníctvom eurofondov. Čiže, ak teraz niekto chce, aby štát financoval odrazu aj domácu opatrovateľskú službu, tak to je novum. Čiže toto nerieši reforma financovania sociálnych služieb, neprináša túto zmenu nejakým spôsobom v neprospech terénnej opatrovateľskej služby, len jednoducho eurofondy skončili, minuli sa, veď začína nové programové obdobie a navyše je tu novum v zmysle toho príspevku na odkázanosť, ktorý dostane odkázaná osoba a tá osoba ho môže aj celý použiť na domácu opatrovateľskú službu. A povinnosťou obce je financovať tú domácu opatrovateľskú službu a teraz sme dokonca tie obce odľahčili tým, že sme im zobrali tú kompetenciu, povinnosť financovať pobytové zariadenia. Čiže my sme vytvorili pre tie obce a mestá priestor a nechali sme im väčší, keď to tak môžem povedať, nechali väčší objem peňazí, aby financovali tú domácu opatrovateľskú službu. Čiže mestá a obce už po novom nefinancujú neverejné pobytové zariadenia, majú viac peňazí. Navyše ten občan môže cez ten svoj príspevok na odkázanosť si to zafinancovať. Môže aj celý príspevok dať na domácu opatrovateľskú službu a blízki môžu pracovať. Veď dobre viete, že traja opatrovatelia sa môžu striedať a môžu pracovať a netestuje sa príjem. To je obrovská ďalšia devíza tejto reformy. Čiže treba hovoriť pravdu o tej terénnej opatrovateľskej službe, lebo ono to vyzerá tak, ako keby reforma niečo zobrala domácim opatrovateľom. No neberie im nič. Obec to má financovať. Dokonca sme jej uvoľnili ruky, tej obci a mestu, aby mali viac peňazí. No a eurofondy sa minuli. Môžeme sa ešte stále dopytovať, či ešte sa niečo nedá v rámci revízie, ale predpokladáme, že už to nebude možné, pretože sme práve zaviedli tento príspevok na odkázanosť, z ktorého sa má financovať aj domáca opatrovateľská služba. Hovoriť o ambulantných službách stále, veď som to už asi trikrát povedal, je to prechodné obdobie, ale práve preto, aby sme videli, či tá reforma bude v praxi fungovať, či ľudia z toho príspevku na odkázanosť budú schopní financovať aj tú ambulantnú službu natoľko, aby tie zariadenia fungovali. A to musíme my odsledovať počas toho roka v tej praxi a povedal som, že pokiaľ to nebude stačiť, tak prijmeme stále riešenie. Ambulantné zariadenia sa nemusia báť. Teraz to poviem trošku politicky. Buď bude pokračovať Erik Tomáš, ktorý dodrží slovo, lebo dúfam, že vidíte v tej sociálnej oblasti, keď niečo poviem, tak to tak je, alebo budete vy. Budete vy naši pokračovatelia a hádam to zabezpečíte, ale nemôžeme hneď urobiť to, že my sme zmenili tú filozofiu na základe plánu obnovy, na základe teda opatrení v pláne obnovy, ktoré ste tam dali, ktoré dala predchádzajúca vláda. A tá celá filozofia je, že ten príspevok musí ísť za tým klientom, do toho zariadenia. A teraz, čo máme urobiť? Dobre, pošleme aj príspevok s klientom a ešte budeme aj ponúkať ďalej štátny príspevok, lebo toto chcú ambulantné zariadenia, že tak nám to plaťte stále a ešte aj má mať aj ten človek príspevok na tú formálnu starostlivosť. Nie, odsledujeme to. To nie je, že prechodné obdobie, nejaké dočasné riešenie, ktoré má len oddialiť problém, ako hovoríte. Nie, to je na to, aby sme to sledovali v praxi, pretože možno si to „sadne“, pardon za výraz, na zadok a budú postačovať tie príspevky od tých ľudí na financovanie tých ambulantných zariadení. A pokiaľ nie, no tak prijmeme ešte počas roka ďalšie riešenie, tak ako som povedal. Veľké financovanie. Až ma prekvapilo, aký vecný príspevok bol tu od poslankyne Šprlák Škopovej, čo od hnutia SLOVENSKO ťažko niekedy fakt ako počúvať. Prekvapilo to, že od hnutia SLOVENSKO prišiel vecný príspevok. V dobrom to hovorím. Financovanie VÚC. Však viete, o čom hovorím? Financovanie, veď od 1. júla funguje tá prvá časť reformy, že VÚC alebo samosprávne kraje financujú tie pobytové zariadenia neverejné. To bola dohoda s nimi. To bol kompromis. Oni mali tlačovú besedu, kde ďakovali za dosiahnutý kompromis, pretože my sme uvoľnili z Ministerstva práce financie na tento druhý polrok tohto roka, aby to bolo pokryté. No a pre rok 27 sme predsa navýšili podielové dane pre nich o 0,7 %. Vrátili sme 0,7 % podielových daní pre VÚC-ky, aby mali na financovanie týchto pobytových zariadení neverejných. A to bola podaná ruka. To bola ich tlačová beseda, kde za to ďakovali. Čiže asi toľko. Takže ešte raz, aj Konferencii biskupov Slovenska chcem povedať. Práveže tá reforma vytvára tlak na domácu opatrovateľskú službu, teda na opatrovanie toho človeka v domácom prostredí, či už blízkymi osobami. No a keď sa pridá terénny pracovník, v poriadku, ale práve tak je nastavená tá reforma, aby boli ľudia opatrovaní v domácom prostredí. Presne to, čo KBS žiada a toto je aj mojou prioritou od začiatku môjho pôsobenia vo funkcii. Niekoľkokrát to opakujem. Tak je nastavená tá reforma. Ďakujem pekne pani Cigánikovej, asi máme jeden opozičný hlas. Boli ste viacerí za mnou, že je to dobré.