Erik Tomáš — iné vystúpenie, 61. schôdza

Takže ešte raz, v mene všetkých tých ľudí, ktorí sú z praxe, teda pán komisár Mikloško, riaditelia základných škôl, kde je tento problém najvypuklejší. V mene ministra školstva, v mene mňa, a ja osobne sa ohradzujem voči tomu osobnému naratívu, ktorý ste tu použili smerom k týmto ľuďom. Len preto, lebo chcú konečne, konečne vyriešiť tento problém. Sama, pani poslankyňa, ste priznali, že veľké milióny z eurofondov sa naliali už do rôznych projektov, ktoré ale nefungovali. Dokonca ani tá terénna služba nefunguje. Nehovorím už o ďalších projektoch. Ak vy hovoríte, že tento zákon má prehĺbiť ešte viac chudobu tých detí, tak mi povedzte, ako ju môže ešte viac prehĺbiť, keď sama ste priznali, pani poslankyňa, že tie dávky napokon aj tak nekončia u detí, ale v herniach. Tá herňa, nie, to ste povedali aj vy. Povedali ste, že áno, nespochybnili ste, že tie dávky chodia a skončia v herniach. A ja, keďže chodím a chodím po tých regiónoch, tak mne to tí ľudia hovoria. A tá herňa nie je len pri Podolíci, tá herňa je aj vo Vranove nad Topľou, v Spišskej Novej Vsi a ďalej. Pýtal som sa, pre pána kráľa, načo sú herne v týchto regiónoch? A z čoho žijú? Z tých dávok. Tak nehovorte o prehlbovaní, že to ešte viac prehĺbi chudobu, keďže tie dávky napokon ani u tých detí neskončia. Taká je realita. A treba s tým niečo urobiť. Nie je možné celý čas len dookola liať a liať ďalšie peniaze do nejakej sociálnej terénnej práce a podobne, lebo to nič nezmenilo, respektíve veľa to nezmenilo. Sedel som s tými riaditeľmi, sedel som s tými učiteľmi a povedali, že dokonca sú rodičia, ktorí protestujú proti tomu, aby učitelia ich deti učili čítať a písať, pretože oni nechcú vzdelané deti, pretože chcú, aby tie deti zostali také, aké sú, aby mohli opäť na ne poberať dávky, aby boli nepoužiteľné tie deti. Citujem vám, citujem vám ľudí z praxe. Citujem vám ľudí z praxe. Takže vyjdite z tej kaviarne, choďte sa tam pozrieť. Poďte so mnou, pani poslankyňa. Poďte so mnou na tie stretnutia. Poďte so mnou na tie stretnutia a vypočujte si tých ľudí. Ešte raz, vypočujte si tých ľudí. Teraz som o nich hovoril, nekričte na mňa. Teraz som o nich hovoril. Teraz som o nich hovoril, čiže rád vás na tie stretnutia zoberiem, na tie školy, na tie stretnutia so samosprávami a podobne. Už som o tých ľuďoch hovoril. A nestihneme ten zákon, pretože ho považujeme za dôležitý. Okrem tohto reštrikčného alebo týchto reštrikčných opatrení, ak chcete, obsahuje aj opäť motivačné faktory. Zvyšujeme príspevok na školské pomôcky, ktorý bude dostávať škola. Sama ste pochválili ďalšie, teda motivačné faktory. Musíme povedať, že zároveň chceme zaviesť tie obedy zadarmo alebo dotáciu na obedy, aby som bol presnejší, aj pre tie nižšie povinné ročníky materských škôl. Už dobre viete, že sme aj rozšírili poberanie príspevku na nezaopatrené dieťa, jedného z príspevkov v hmotnej núdzi, na všetky, teda nielen na povinnú školskú dochádzku, ale aj na materskú školu, strednú školu a aj vysokú školu. Čiže je tam kopec motivačných faktorov. A jednoducho musíme ten kruh začarovaný už rozseknúť. Proste nie je možné, a keď neveríte tomu, čo vám vravím, akú mám spätnú väzbu od ľudí, ktorí tam pôsobia, tak si pozrite správy, kde sme mali pani učiteľku, ktorá hovorila, že musia oni ráno ísť budiť rodičov do osady, aby zobudili svoje deti a tie išli do školy. Hovoríte stále o zodpovednosti štátu. A kde je zodpovednosť rodičov? Veď rodič je zodpovedný za to, aby to dieťa išlo do školy. Rodič v prvom rade. Od tých iných ľudí to nevyžadujeme. A to dieťa si plní tú povinnú školskú dochádzku. Takže len chceme, aby jednoducho deti chodili do školy. A áno, trvám na tom, že nemusíme odobrať ani 1 cent tým rodinám, pokiaľ to dieťa pôjde do školy, pokiaľ to dieťa nebude páchať priestupky. To znamená, že to dieťa nebude ohrozovať spolužiakov, učiteľov a podobne, čo sa na týchto školách jednoducho deje. Nemôžu byť proste tí ľudia zvyknutí na to, že veď dostanem proste nejakú sociálnu dávku a prežijem. Jednoducho chceme, aby pracovali. Chceme, aby ich deti sa vzdelávali. Čo je na tom také nepochopiteľné? Presne tento istý okruh diskusie tu bol pri práci namiesto dávok. To isté ste tu predviedli. Dokonca saskári dokázali poprieť aj samých seba. Ja v diskusnej relácii sedím s Mariánom Viskupičom a ten povie: „Pán minister, tá vaša iniciatíva Práca namiesto dávok, to je ako odkopírované z programu SaS.“ A potom mu „po ušiach“ dal predseda Gröhling a o dva týždne tvrdil, že už to neplatí. Oni dokážu poprieť samých seba. Oni majú volebnom programe prácu namiesto dávok a napokon sú proti tomu. Po roku fungovania Práce namiesto dávok v praxi tu máme viac ako 5000 ľudí zamestnaných, ktorí by ináč nepracovali, a máme takmer 2000 ľudí, áno, priznávam, ktorým bola dávka odobratá, pretože odmietli pracovať. Nie preto, že nemohli pracovať, ale že odmietli pracovať. A keď hovorím o lenivcoch, nikdy som nehovoril o lenivých Rómoch. Hovoril som o lenivcoch vo všeobecnosti, pani poslankyňa, takže opäť si to vyprosím. Leniví ľudia odmietnu pracovať a my máme ešte platiť dávku. Chápete? Príde na úrad práce, ponúkne sa mu vhodná pracovná ponuka, vhodnosť pracovnej ponuky upravuje zákon, a on povie, že pracovať nebude. Alebo povie, že teda ide pracovať a nenastúpi do zamestnania. A my sa máme na to pozerať. A platiť mu dávku hmotnej núdze a podobne. Na človeka, ktorý môže pracovať. Pritom, keď máme 130 000 voľných pracovných miest, najmä pre nízkokvalifikovaných ľudí. Najmä pre nízkokvalifikovaných ľudí. Potom ste hovorili a správne ste to pomenovali. Už viac ako 20 000 ľudí bolo odmietnutých samotnými zamestnávateľmi. A položíte si otázku, no a prečo? No preto, lebo tí ľudia nie sú zvyknutí pracovať, nemajú žiadne pracovné návyky, spôsobilosti, a my sa máme zase na to pozerať a že vraj pre nich nič nerobíme.