Dana Kleinert — faktická poznámka, 52. schôdza

Ďakujem ti pekne, Veronika. Za to, čo si všetko povedala, lebo to sú skutočne veci zo života a sú to aj dáta. A ja naozaj nerozumiem, ako sa môže SMER ešte skúšať volať sociálna demokracia a nerozumiem ani tomu v tom, akože peknom slova zmysle, že prečo si napríklad debarierizáciu, napríklad pri voľbách do volebných miestností, ktoré, ako si správne povedala, sú vlastne aj verejné budovy typu školy a tak, kde to treba robiť. Prečo si nevybrali toto ako tému? Pomôcť ľuďom pri voľbách napríklad dôstojne odvoliť alebo vôbec mať možnosť odvoliť. A ja si myslím, že oni sú naozaj urvaní od reality, pretože stačí sa len trošku prejsť po Slovensku, rozprávať sa s ľuďmi a zistíte, že množstvo, množstvo ľudí odišlo zo Slovenska aj preto, že napríklad majú postihnuté nejakým spôsobom zdravotným deti a nemôžu ich dôstojne vychovávať na Slovensku. Tak najbližšie to majú v Čechách. Konkrétne mi napadá jedna mama, ktorá je dcérou pekára, s ktorým sme sa rozprávali. Tá mama má dvoch autistických synov. A žijú v Čechách, lebo to sa proste nedalo na Slovensku nijakým spôsobom uniesť. Ani, ani príspevkom od štátu, ani spôsobom, akým štát k nim pristupuje, ani jednoduchou debarierizáciou. A teraz je množstvo takýchto ľudí, ktorí sú aj zdravotne znevýhodnení v zahraničí, lebo nevedia na Slovensku žiť. A vy im teraz poviete: „Naštartujte vozíky, vytiahnite palice, zoberte svojich autistických synov, poďte do našich horiacich vlakov. Poďte k nám do našich nedebarierizovaných miestností, lebo to je najlepšie, aby ste ukázali váš vzťah k našej vlasti.“ Veď to nie je normálne, že toto koalícia takto, takto chystá aj pre ľudí zdravotne postihnutých. A ja sa stále pýtam, stále ste nám neodpovedali, ako je možné, že na drzovku obmedzujete volebné právo ľuďom a podmieňujete ich to ich ekonomickou alebo zdravotnou alebo inou situáciou.