Zuzana Števulová — vystúpenie v rozprave, 52. schôdza

Viete, kolegyne, kolegovia, ja sa pýtam, že či toto ste chceli, keď ste schvaľovali ten rokovací poriadok, ktorý spolu predkladal aj pán Tibor Gašpar a on by sa mal pozrieť pravde hlavne do očí, sám sebe v zrkadle, že či na toto, na toto bol schvaľovaný rokovací poriadok, aby tu vytváral takéto zbytočné rozbroje a kvázi zbytočné rozpravy, hej? Lebo keby pán Tibor Gašpar mal kúštiček nadhľadu, kúštiček nadhľadu, tak prejde mlčaním sako pána Hlinu. Lebo načo? Načo? Povedzte mi, ja naozaj nerozumiem, že prečo žabo-myší spor v skutočnosti, kde jeden pošťuchuje druhého, plnoletí ľudia, politickí súperi sa doťahujú a my tu máme okolo toho už tri hodiny rozpravu. Pretože to mohlo, mohlo to, keby pán Tibor Gašpar mal trošičku nadhľadu, mohlo to ostať v rovine pošťuchovania, že teda niekto sem príde s nejakou nášivkou, niečo si okomentuje v televízii. Druhý, ktorému sa to nepáči, z vášho tábora to tiež môže okomentovať pred médiami a ostalo by to tam zavreté pred, pred našou rokovacou sálou. Ale váš kolega, váš podpredseda parlamentu sa prosto rozhodol, sa rozhodol, že tu z toho urobí šou. A prečo vlastne? Ja sa pýtam, že kvôli čomu? Čo on si myslí, že zlepší takýmto prístupom na fungovaní parlamentu? Čo zlepší? Že prinesie to prorastové opatrenie, ktoré vaša vláda nedodala? Alebo nejakým iným spôsobom to pomôže ekonomike? Alebo to pomôže vyriešiť poplatkové eldorádo či poplatkovú fantáziu, o ktorej hovorí verejný ochranca práv, potraviny, zdražovanie? Nič z toho. Nie. On prosto nevie udržať sám seba, svoje ego a svoje nervy na uzde, tak prosto vykáže poslanca Hlinu kvôli taľafatke, ktorú si mohli vybaviť, ktorú si naozaj mohli vybaviť tam pred tou rokovacou sálou. A vy ho v tom ešte povzbudzujete. Ja tomu naozaj nerozumiem, že vás viac baví a pána Tibora Gašpara zjavne najviac baví tu kádrovanie poslancov, skákanie do reči. Jeho nebaví, on akože v živote sa tu nevyjadril k ničomu, čo má relevanciu k životom 5,5 milióna obyvateľov a obyvateliek Slovenska. On buď prinesie svoje návrhy, ktoré sa týkajú jeho trestnej veci a majú mu nejako pomôcť, alebo keď sa to netýka jeho, tak jediné, čo tu robí, je, že kádruje poslancov a poslankyne opozície. Namiesto toho, aby tu normálne prišiel za tento pultík a vstúpil do toho intelektuálneho súboja, nech aj s poslancom Hlinom o jeho nášivke. Nech aj. Aby využil slobodu prejavu, ktorú my ako poslanci a poslankyne máme. Tak on nie, on bude zneužívať svoje mocenské postavenie a bude zneužívať rokovací poriadok, ktorý si napísal tak, aby to jemu vyhovovalo. A viete, kolegovia, to je to, čo sa nám na to, čo sa nám na tom nepáči, že vy si schválite rokovací poriadok, ktorý pomaly neplatí ešte ani hodinu, a už ho váš kolega pán Gašpar zneužíva namiesto toho, aby konal múdro a s nadhľadom, ako by sa to na niekoho, kto už tri roky pomaly vykonáva funkciu podpredsedu parlamentu, patrilo. To je tu podľa mňa problém. Nie je problém, čo a ako sa myslelo tou nášivkou a či je to podľa pravidiel, alebo to nie je podľa pravidiel. Problémom je to, že pán Tibor Gašpar sa prosto nevie povzniesť nad hranicu svojho ega a potrebuje tu s bičom šermovať, tým imaginárnym, nad mandátmi zvolených poslancov a poslankýň z opozície. A to by tak nemalo byť. Nemalo by to tak byť, pretože ak niekde má byť zaručená sloboda slova a sloboda prejavu, tak je to práve predsa v parlamentnej sieni demokratického štátu. Veď poslanci a poslankyne sú zvolení a stavajú sa za tento pultík preto, aby tu teda vyjadrovali svoje názory a postoje k prejednávacím a k prejednávaným veciam, k spoločenským otázkam. K tomu všetkému, čo tvorí ten obsah toho verejného priestoru. Áno, niekedy môžu byť tie vyjadrenia aj šokujúce, nemusia byť potešujúce každého. Však máme na to judikatúru SĽP, ktorá hovorí, že aj v prípade politikov aj politické názory, ktoré sú šokujúce, sú chránené slobodou slova. Tá hranica predsa nie je pri tom, že či sa niekomu páči slovné spojenie voš pod chrastou- ako nedávno mi pripomenula pani kolegyňa Hanuliaková, že bola napomenutá -, alebo nepáči. Tá hranica predsa je tam, kde jeden povzbudzuje k násiliu alebo k nenávistnej rétorike. Tam je tá hranica. A ja nerozumiem, prečo tu v parlamente sme takí precitlivelí, niektorí, na svoje ego, že sme tú hranicu od nenávistných prejavov posunuli až ku kádrovaniu prejavov opozičných poslancov a poslankýň. To nie je správne. Medzi nenávistnými prejavmi, kde je hranica slobody slova, a kádrovaním opozičných poslancov a poslankýň za to, čo hovoria alebo nehovoria v poslaneckej sieni, je obrovský priestor, obrovský, ktorý je tiež chránený slobodou prejavu a ten sa nám, nám, ale iba nám na tejto strane, vašou aktivitou neustále zužuje. A preto nás to prirodzene hnevá a preto na to prirodzene budeme reagovať bez ohľadu na to, žiaľ, musíte si zvyknúť, že aj keď sem donesiete o dva týždne ďalšiu verziu rokovacieho poriadku, lebo ste práve zistili, že, preboha, oni vedia aj o pravidlách rokovacieho poriadku diskutovať už tretiu hodinu, tak pokiaľ nenapíšete do toho rokovacieho poriadku, že opoziční poslanci majú právo len hlasovať, tak, žiaľ, musíte si zvyknúť, že tu budeme hovoriť slobodne a že možno sa vám nebudú vždy páčiť naše prejavy alebo vyjadrenia, tak ako sa nám nepáčia vaše, ale veď o tom je demokracia. O tom je demokracia, o tej diskusii. Nie o tom, že niekto si spoza pultu imaginárne nasadí korunu ako kráľ sveta a má pocit, že sa tak môže správať. To nie je demokratické. To je autoritárske a to sa nám nepáči a preto sa k tomu vyjadrujeme. Už neviem, čo by som k tomu viac dodala, aby som vysvetlila aj vašej strane, že o čo tu v podstate ide. Nejde tu o nášivku na saku. Ide tu hlbšie o to, aké sú pravidlá a ako chápeme slobodu slova a prejavu, lebo to nie je len slovo, ale aj prejav poslancov a poslankýň v demokratickom a slobodnom svete.