Dana Kleinert — faktická poznámka, 49. schôdza

Ďakujem ti, Braňo. Ja keď som študovala vo Fínsku, tak som bola rada, že som dostala vôbec z fínskej strany štipendium, ktoré zahŕňalo letenku tam a letenku späť, inak by som si dokonca ani to štúdium nemohla dovoliť. Keď som žila v Kanade, tak tiež som bola rada, že sme si našetrili aspoň na letenku tam a naspäť a do toho som tam bola tehotná, že som nemohla vlastne potom cestovať v podstate už nikam, do lietadla by ma nezobrali, a zároveň behať po Kanade tiež by som nevedela v tom štádiu tehotnosti a neskôr teda v čase dojčenia a vôbec akože boli sme mladí ľudia a skutočne sme obracali každý jeden kanadský dolár. A takýchto príbehov sú naozaj stovky tisíc, ako sme mali my, naša rodina, naši priatelia, študenti, ľudia, ktorí tam žili a ktorí žijú v zahraničí. A ja skutočne nerozumiem, prečo my sme sa stále nedopočuli odpovede od tejto koalície na otázku, ako chcete zabezpečiť tú možnosť voliť pre ľudí, ktorí sú napríklad tehotní, alebo ktorí dojčia deti, alebo majú mladé rodiny a nemôžu odísť od detí, alebo sú to seniori, ktorí sú imobilní, alebo sú to ľudia, ktorí sa starajú o imobilných v zahraničí, alebo sú to kamionisti, ktorí chodia na trojtýždňovky, alebo sú to vojaci, ktorí jednoducho dostanú nejaký príkaz a nemôžu sa pohnúť. Ja nerozumiem tomu, ako vy vôbec môžete v koalícii argumentovať nejakými právami ľudskými a volebnými, keď tu úplne jednoznačne odstrihávate tých ľudí od možnosti voliť, prípadne to podmieňujete ich ekonomickou situáciou alebo aj zdravotným stavom. Veď to je nehoráznosť. Ale ono je to v zásade celé jasné, že vy nemáte ten zámer im pomôcť. Keby ste mali zámer pomôcť, tak je tu aj voľba poštou, aj elektronicky, aj to je na ambasádach, skrátka by ste rozšírili tie možnosti a nie ich zužovali. Čiže váš zámer je podlý a to je ten problém. Ale my to budeme stále dookola opakovať, aby ľudia vedeli.