Tomáš Taraba — iné vystúpenie, 49. schôdza

. 66. Hej, to je záverečné slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, myslím, že sme teraz mohli vidieť také načretie do duše slovenskej opozície. Predložili sme sem návrh zákona, ktorý je veľmi jednoduchý z dvoch strán. Po prvé, je to transpozícia, v podstate, keď to tak poviem jednoducho, toho, čo platí v celej Európskej únii. Ja žasnem nad tým, že slovenská opozícia už má problém aj s tým, že sa prijímajú legislatívne normy, ktoré platia v celej Európskej únii. Niekoľkokrát ste povedali, že tento návrh zákona má viesť evidenciu toho, čo sa vyviezlo a čo sa doviezlo. A ja sa vás pýtam, čo vám na tomto vadí? Povedzte mi, vám vyhovoval stav, zaujímavé, že ste to tu nikto nespomenuli, ani pán Ledecký to nespomenul, ktorý je taký pohoršený, že sa overovalo, že či tá busta, ktorá v tom prachu bola nájdená, že či je originál alebo nie. Bernini, Bernini, pamätáte si na bustu Bernini, jak ju rozkradli? Pamätáte si na ten príbeh? Že tu nejakí tí odborníci, toto sú tí odborníci, ju ocenili na 24-tisíc eur? Viete, za koľko ju v Amerike predali? Tridsať miliónov. (Reakcia z pléna.) Prečo ste neprišli, keď ste vládli, a nepovedali by ste, aby sa už toto nezopakovalo nikdy, tak prichádzame so zákonom, aby sa zaviedol jasný transparentný systém, kde sa budú viesť evidencie vývozu a dovozu kultúrnych pamiatok. Vy tu bojujete proti tomu, aby takýto register existoval. Vy sa počúvate, proti čomu bojujete? Vy tu obhajujete model, kedy možno vaši kamaráti, lebo si ich nazvete, že sú odborníci, lebo viete, kto dal na to pečiatku, že ten Bernini neni originál? Tí vaši odborníci, to, čo tu počúvame, tí odborníci povedali, že to neni originál, že to je busta podľa Berniniho. A preto vám hovorím, že štát si musí niesť za seba zodpovednosť, za tie pečiatky si ľudia musia niesť zodpovednosť a vy ste to... (reakcia z pléna), pani Remišová, kľud, však dojdete (reakcia z pléna), hovorím o kauze z roku 2015... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Reakcia z pléna.)Danko, Andrej, podpredseda NR SRPani poslankyňa, je záverečné slovo, vystupuje pán podpredseda vlády. (Predsedajúci rozpráva súčasne s rečníkom.)Taraba, Tomáš, podpredseda vlády SR a minister životného prostredia SR ... kauzy SMER-u, keď to nazvete tak, ja som v roku 2015 nebol vo vláde ani so SMER-om, ani som tie pečiatky nedával. To znamená, pani Remišová, túto politiku, že ukazujete naľavo a napravo a tak ďalej, ja vám hovorím, máme tu návrh zákona, aby sa toto nedialo a vy proti nemu bojujete. Čo si chcete nechať otvorené dvere, aby ste tu rozkrádali takýmto spôsobom busty do budúcna, že si sem dáte potom opäť odborníkov, všetko budú externisti robiť? Lebo toto je model, ako fungujete, aby štát o ničom nerozhodoval, ale vy si dáte externistov, externisti vám dajú pečiatku, že to je busta podľa Berniniho, následne si ju vyvezete a už tam potom v Los Angeles, či kde to bolo, za 30 miliónov. (Reakcia z pléna.) Je to kauza z roku 2015, môžte to stokrát povedať, môžem to, aj to povedať, áno, udialo sa to v čase vlády SMER-u, to znamená, pani Remišová, chcem vedieť (potlesk), a urobilo sa, urobil to ten váš minister Maďarič, ktorý je zdrojom teraz najväčšieho, najväčšej kritiky vládnej koalície, pretože dneska pán Maďarič je, chodí, vymetá všetky liberálne médiá. Ja viem, že pozrite sa, ešte nikto tak smeráka neobhajoval ako opozícia. Ešte nikto nikdy neobhajoval smeráka ako dnešná opozícia. A zaujímavé, prečo ste ani raz sem neprišli a povedali: "Viete čo, vítame tento návrh zákona, lebo už sa nikdy neudeje to, čo sa udialo, ten modus operandi, že tu existuje..." Veď viete ako to FPU, však Maďarič to zaviedol, Maďarič zaviedol FPU tak, že tam boli vlastne externisti. (Reakcia z pléna.) Veď áno. A prečo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Danko, Andrej, podpredseda NR SRPani ministerka, kľud, či ministerka budúca teda, dúfam, že už nikdy... (Predsedajúci rozpráva súčasne s rečníkom.)Taraba, Tomáš, podpredseda vlády SR a minister životného prostredia SR ... obhajujete ten model, pani Remišová, ja sa vás pýtam, prečo tento modus operandi vy obhajujete? To znamená, fungovalo to tak, že všade boli externisti. Tí externisti sa povedalo, že sú odborníci, a keď dali externisti pečiatku, tak veci bežali. Teraz už to tak nepôjde. Tento zákon, ja som si ho teda pozrel a divím sa, viete čo, ešte jednej veci sa divím, ja plne podporujem to, že keď tu má minister zákon, mal by tu byť. O tom sa ani nebavme. Veď to je úplne v poriadku, malo by to tak byť. A stanú sa veci, že sem minister nemôže. Mne sa párkrát stalo, že som bol v Bruseli, tak som poprosil, viem, že pán Kmec ma tu raz zastupoval, ale nepoznám prípad, že by som bol na Slovensku, že by som bol v Bratislave a neprišiel by som, to naozaj považujem za... Pani ministerka je vo Vietname stále, pokiaľ viem, ona nie je na Slovensku, to znamená (reakcia z pléna), ja neviem, neviem program, nie je na Slovensku, to znamená, áno, mňa pani ministerka požiadala, aby som sem prišiel. Som tu a to, čo žasnem, jednu vec, to, čo žasnem, jednu vec, že vy si zoberete slovo opozícia a začnete hovoriť, že mala by tu byť pani Saková, viem, že je na úrade vlády, áno, mala, ale nemôžete to hovoriť vy, keď polovica rád opozície ste tu neni. Kde sú vaši kolegovia? (Reakcie z pléna.) V poriadku, ale vy to hovoríte, vy to hovoríte, vy to hovoríte, vy ste vzorom. Ste vy vzorom? (Ruch v sále.)Danko, Andrej, podpredseda NR SRProsím, kľud. Prosím kľud, prosím, páni poslanci. (Predsedajúci rozpráva súbežne s rečníkom.)Taraba, Tomáš, podpredseda vlády SR a minister životného prostredia SR Ste vy vzorom? Ja som tu, ja som tu. A, drahá opozícia, chcem sa opýtať, kde je polovica kádehákov teraz? Kde ste, kádeháci? Prečo nepoviete kde ste? Chcete nám povedať, že ste v teréne, že ste v teréne, že pracujete so svojimi voličmi a tieto, tieto žvásty... (Ruch v sále.) Ja som tu, ja som v práci, dokonca som tu aj za jednu ministerku. Takže aby sme sa vrátili k veci. Tento návrh zákona, tento návrh zákona dáva poriadok do toho, aby sa evidovalo všetko, čo sa vyváža a čo sa dováža. A to vám očividne vadí. A ja sa pýtam teraz, prečo vám to vadí? Skúste nám vysvetliť, prečo vám vadí, že keď bude prijatý tento zákon, tak už sa nebude môcť opakovať to, čo sa urobilo, keď sa vyvážala cez odborníkov Berniniho táto, Berniniho busta, hej? (Ruch v sále.) Alebo sa môžme tu opýtať zlatý poklad Matice, nie? Máte tu tiež expertku. No to znamená, že tieto veci už sa nikdy nebudú môcť udiať, a preto ja verím, že tento zákon prejde ústavnou väčšinou. Snáď nebudete mať problém s tým, že slovenské kultúrne bohatstvo konečne bude evidované. A keď za to hlasovať nebudete, to znamená, že chcete si tu nechať priestor, aby ste tie veci v budúcnosti mohli vyvážať a nikto nebude mať nad tým prehľad. Otázka, že teraz citujem, pán Pročko povedal, že štát ide kontrolovať, túto vetu. A kto to má kontrolovať iný ako štát? Kto to má kontrolovať? Mimovládky to majú kontrolovať, tie vývozy? Však štát má to kontrolovať. Podľa mňa vývoz kultúrneho dedičstva alebo dovoz rôznych kultúrnych pamiatok sa nemôže diať bez toho, aby štát o tom nevedel a neevidoval to. Však na to je ministerstvo kultúry. Keď sa eviduje, keď sa eviduje, ja neviem, export iných produktov, keď sa zbrane, tak to má iné ministerstvo, keď sú destiláty, má to iné, tak kto iný má kontrolovať export a import kultúrnych pamiatok ako ministerstvo kultúry? Takže podľa mňa to je úplne v poriadku a najmä to, čo je, že toto je naozaj dovoz a vývoz podľa toho, ako to stanovuje Európska únia. Ja som nepočul ani jedného z vás, áno, hovorili ste tu, že kto tu neni, opakovali ste sa 20, ja sa pýtam, kto z vás vôbec ten zákon čítal, pretože ja som teraz myslel, však, že sa tu postavíte... (reakcia z pléna.) Veď ja vám, pani Marcinková, vám odpovedám, že ja som si to pozrel, podľa mňa každý, kto si to prečíta, tak je jasné, že sa musí viesť dokonca evidencia a že to spraví ministerstvo kultúry. Ja neviem, čo vám na tomto vadí. Takže áno, myslím si, že môžte vysvetliť ľuďom, že čo vám vadí na poriadku, lebo toto je úplný poriadok. A ešte naozaj neviem, čo tu zaznelo také podstatné. Pán Lackovič mi povedal, že som to čítal z mobilu a mal som čo, ruku vo vačku, to ste povedali? Tak, nie? Tak to bolo, že som mal ruku vo vačku, to si neuvedomujem, že by som mal ruku vo vačku, ja som to tu čítal, lebo ten mobil som mal v ruke. Možno som mal takto ruku. Ale viete, tak nabudúce aspoň si dajte kravatu. Majte úctu k tomuto parlamentu, noste kravatu, už keď idete poučovať, kto má ruku alebo kto číta z mobilu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)