Tomáš Taraba — iné vystúpenie, 61. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán Vančo, plne prijímam, tento zákon má riešiť otázku, aby na Slovensku sa oveľa rýchlejšie stavali vodovody a kanalizácie. Je pravdou, že za uplynulé tri roky sme dali úplne bezprecedentnú podporu a pomoc, finančnú pomoc pre mestá a obce, čo sa týka výstavby kanalizácie. Myslím si, že tá absorpčná schopnosť napríklad vodárenských spoločností bola z prevažnej časti naplnená. Projekty, ktoré mali hotové, ktoré boli pripravené a na ktorých robili dlhé roky, tak sme dokázali finančne pokryť. Zo schém, ktoré sme pripravili. To, na čo upozorňujem, je, že v ďalšom programovom období už nebude toľko peňazí zo zdrojov Európskej únie na výstavbu vodovodov a kanalizácií. Čo vytvorí veľký a reálny politický problém, pretože si budeme musieť povedať, že spôsob, ako sa doteraz odkanalizovalo Slovensko, už nebude stačiť, pretože doteraz ešte sa oľutovalo, že sú niekde nejaké európske peniaze. Dobre viete, že sme prehrali teraz na Súdnom dvore aj otázku omeškania odkanalizovania určitých aglomerácií. No a ten deficit, o ktorom tu rozprávame, 10 miliárd, niekto hovorí 15 miliárd, sa nikdy nezaplatí zo štátneho rozpočtu, pretože to by sme museli celoročný rozpočet dať, každý rok by sme museli minimálne vyčleniť, ak by sme to chceli do nejakého horizontu piatich rokov dať nejaké 2 miliardy. Asi myslím, že to je nereálne. No a treba zviesť debatu, že vlastne, čo ďalej s tým vodárenstvom. Pán prezident dnes doobeda tu naozaj povedal to, čo si myslím, že všetci vieme podpísať, že voda je strategická surovina pre Slovensko. Treba ju vedieť využívať, treba vedieť s ňou narábať, len to nebude stačiť politicky len pri týchto konštatovaniach. Takže preto tento zákon, ktorý sme predložili, rieši prvý a to najpalčivejší problém, aby už netrvali päť rokov príprav, aby ste vôbec mohli urobiť projektovú dokumentáciu, aby ste mohli niekde žiadať peniaze. Len problém je to, že keď sa plynofikovalo Slovensko, nerobilo to ani ENRO fó, nerobil to ani štát, robilo to SPP, malo to svoju vlastnú finančnú logiku. V podstate nebolo to z rozpočtu a stávalo sa to. Dnes je to tak, že vo vodárenskej spoločnosti na jednej strane sa tvária teda, že sú samostatné právnické entity, na druhej strane nerobia nič, inak len chodia búchať na dvere ministerstva životného prostredia, že dajte nám peniaze, aby sme my mohli stavať kanalizácie. A takto to podľa mňa plánované nikdy nebolo. Toto nie je udržateľný systém. To znamená, či opozícia, či koalícia, už budúci rok z Environmentálneho fondu pôjde, myslím, poslednýkrát nejakých 40 miliónov na kanalizácie a tým, že sa schválila nová schéma podpory priemyslu, tak z Environmentálneho fondu už tie peniaze takto alokované byť nebudú, nebudú môcť. No a európske peniaze, ako som povedal, budú v úplne menšom meradle, takže vznikne veľmi vážna politická debata, že čo s vodárenskými spoločnosťami? Oni sa tvária, že sú v súkromnom vlastníctve, teda vo verejnom vlastníctve cez obce, lebo obce samé nemajú peniaze, nie je tam kapitál. Takže preto oceňujem vašu vecnú debatu a späť ešte k tej otázke. My sme to vecné bremeno predpokladali, že po prvé musí vzniknúť až v rámci znaleckého posudku. Pretože tak sa stanovuje nejaká cena, cena či už nájmu alebo nejakej odplaty. A v prípade, že ak tam uvidíte nejakú medzeru, môžeme sa na to pozrieť. Toto, čo ste povedali, z toho zanalyzujeme. A naším cieľom, naozaj si myslím, je, že nikto nechce ani občanov okrádať o peniaze. Nechceme, aby z toho vecného bremena vznikol nejaký majetkovoprávny spor. Práve tým chceme predchádzať. A určite úplne v kľude, aj keby ste vy pripravili pozmeňovací návrh a fakt, ak sa právne zhodneme, že to je potrebné, tak nemám problém aj taký akceptovať. Takže určite môžeme sa aj k tomu stretnúť a myslím si, že vodárenstvo a voda je naozaj téma aj pre opozíciu a koalíciu spoločná. Ďakujem.